Originálny názov: Boyhood
Žáner: dráma
Minutáž:166 minút
Krajina: USA
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Richard Linklater
Scenár: Richard Linklater
Kamera: Lee Daniel, Shane F. Kelly
Strih: Sandra Adair
Hudba: Meghan Currier, Randall Poster
Hrajú: Ellar Coltrane, Lorelei Linklater, Patricia Arquette, Ethan Hawke, Steven Chester Prince, Marco Perella a ďalší
Od roku 2001 vzniklo vďaka aktivite režiséra Richarda Linklatera dohromady osem celovečerných filmov, vrátane dua Pred súmrakom a Pred polnocou. Okrem neho a malej skupiny kreatívneho štábu a hercov nik netušil o utajovanom projekte, ktorý vznikal dlhých dvanásť rokov. Upútavky predpovedali inovatívny kinematografický zážitok a vo veľkej miere sa zaslúžili o účinnú reklamu a s ňou aj vysoké očakávania. Linklaterovo Chlapčenstvo nielen plní, čo sľubovalo, ale skutočne posúva možnosti filmového zobrazenia o niekoľko pomyselných krokov ďalej.
Práve naratívne hľadisko je to, čo si divák zo začiatku najviac uvedomuje, resp. neuvedomuje. Film nemá jasne ucelený príbeh, komplikovanú zápletku, žiadny dramatický konflikt medzi postavami, trópy ani klišé. V centre diania stojí malá rodinka – Mason (Ellar Coltraine), jeho sestra Samantha (Lolerei Linklater) a rozvedená matka (Patricia Arquette) hľadajú svoje šťastie v americkom Texase, v rozpätí dvanástich rokov si prechádzajú radosťami i ťažkosťami a spoločne ich s občasným prispením otca (Ethan Hawke) prekonávajú. Očami Masona sa zbližujeme so všetkým prítomnými a vytvárame si k nim až intímny vzťah, ktorý sa strávenými rokmi vyvíja a upevňuje. Stávame sa súčasťou rodiny, miestami ich slzy opätujeme slzami, smejeme sa s nimi a zdieľame pocity trápnosti. Tých 166 minút utečie rýchlo.
Dospievanie, starnutie, učenie sa zodpovednosti, chyby a ich opakovanie, poúčanie sa z nich, hľadanie šťastia počas tŕnistej cesty životom. To všetko sú témy a zároveň príbehy Chlapčenstva. Miesto typického kánonického trojaktového modelu filmového rozprávania sledujeme časozbernú naratívnu mozaiku, ktorá pozostáva z – doslova – rutinných okamihov každodennosti. Jeden by namietal, že nie sme svedkami kľúčových momentov ich dospievania (prvé bozky, prvé lásky, rozchody, postupovanie ročníkmi v škole), ale skôr sledujeme vyprázdnenú naráciu v štýle Dumonta alebo Gusa Van Santa. To však nie je presné. Sám Linklater charakterizoval svoj film ako kolekciu drobných momentov, ktorá má pôsobiť ako spomienka hlavného hrdinu. Svoj zámer majstrovsky splnil. Obyčajné prechádzky zo školy a rozhovory o obľúbenej knihe, prípadne popíjanie s kamarátmi v rozostavanom dome. To všetko plynie harmonicky a nenútene.
Film skutočne pôsobí ako kronika, portrét jednej rodiny, na ktorú nazeráme optikou mladého Masona. Rovnako, ako listujeme fotoalbumom a rozpamätávame sa na jednotlivé prchavé chvíľky, Chlapčenstvo ich dáva do pohybu a ochucuje o kinematografický kontext. Divák sa dokáže stotožniť so situáciou na plátne aj vďaka širokej palete popkultúrnych odkazov, ktoré sú relevantné nielen pre súčasnú generáciu dvadsiatnikov, ale i starších. Či už sme sa aktívne podieľali na konkrétnych udalostiach, alebo ich len pasívne registrovali, hystériu fanúšikov pri vydaní novej knižnej časti harrypotterovskej ságy alebo volebný duel Obama – McCain si pamätáme stále. Tieto reminiscencie dopomáhajú autentickosti a angažujú diváka aj do voľne previazaného deja.
Marketing, ktorý sprevádzal film pred uverejnením do kín, apeloval na dlhú produkčnú fázu; ide o risk, ktorý si doteraz žiaden iný film v histórii nedovolil. Iné prípady, pri ktorých sa nakrúcanie natiahlo na viac než rok, boli skôr spôsobené prieťahmi v produkcii (Apocalypse Now, 1979), nešlo o zámerné rozdelenie nakrúcacích dní na celú dekádu. Vo výsledku sa aj preto nedá odčleniť produkčná stránka od tej estetickej. Fyzická premena z malého chlapca na vysokoškolského zelenáča funguje unikátne práve pre výrazný časový odstup jednotlivých fragmentov. Vďaka tomu si uvedomujeme, že pribúdajúce roky odzrkadľujú skutočný stav vecí. Toto uvedomenie vytvára u citlivejšieho diváka pocit hrejivej nostalgie, zžíva sa s postavami, lebo spoznáva situácie, v ktorých sa pravidelne ocitajú.
Z Linklaterovej strany bolo obsadenie malého neskúseného chlapca (v reálnom živote suseda) Ellara Coltrana riskantný ťah. Je tiež pozoruhodné sledovať jeho herecký vývoj od 6-ročného dieťaťa bez skúsenosti pred kamerou, až po sebavedomého a vyzretého herca. Zdatne mu sekunduje filmová sestra Lorelei Linklater (dcéra režiséra). Tá obohacuje Chlapčenstvo o dievčenský element a aj vďaka tomu by sa mohol titulok filmu doplniť o podtitul Sesterstvo (prípadne Materstvo, Otcovstvo, atď. …). Jarmo rodičovských úloh na seba vzali ostrieľaní a Linklaterom obľúbení Ethan Hawke ako občasný otec a Patricia Arquettová v role matky. Nutno hneď aj povedať, že oba výkony sú hodné náležitého ocenenia, a to nielen pre hodnovernosť ich prevedenia. Obaja sa dokázali dlhých dvanásť rokov vracať späť ku svojim postavám a zrieť s nimi. Hawke sa učí byť zodpovednejším otcom a prispieť do výchovy viac než zriedkavými návštevami. Arquettová sa ako slobodná matka snaží udržať krehkú rodinku pohromade a je nenahraditeľným oporným bodom pre Masona i Samanthu. Podáva oscarový výkon a posledná scénka s ňou kričí po premenení (možnej) nominácie.
Scenár filmu vznikal po etapách, každým rokom sa dopísalo pár scén. Linklater sa často prispôsoboval dobovým trendom a kultúrnym faktorom. Aby však zachytil skutočné a relevantné dospievanie, komunikoval s mladým Coltraneom, s ktorým de facto písal dialógy pre mladých hercov. Jasná predstava o posolstve bola u Linklatera od začiatku predprodukcie. Dôkazom toho sú nenápadné nuansy, napr. Masonove tiché sledovanie okolia, ktoré sa v budúcnosti pretaví do talentu na fotografovanie.
Linklater je predovšetkým humanista a filantrop filmu. Jeho réžia dbá na to, aby divák nielen sledoval postavy z diaľky, ale participoval na ich prežívaní. Neukazuje prelomové okamihy, ale ich dôsledky. Ide o jediný film svojho druhu, to z produkčnej i estetickej stránky. Kým filmy ako Bitka na Ridgemont High (Fast Times at Ridgemont High, 1982, r. Amy Heckerling), či Welcome to the Dollhouse (1995, r. Todd Solondz) sa zameriavali len na istý výsek obdobia dospievania, Chlapčenstvo je ambicióznejšie a svoje predsavzatie si plní. Rozosmeje, dojme a vráti mladších aj starších o pár rokov do minulosti. Ide o nesmierne silnú emocionálnu jazdu, vďaka ktorej sa Boyhood od guru nezávislého filmu Richarda Linklatera už teraz zapísal do zlatého fondu svetovej kinematografie.
