Chlapec v pruhovanom pyžame

Téma holokaustu a druhej svetovej vojny dostáva na filmovom plátne priestor nespočetne krát. I keď sa zdá, že kultový Schindlerov zoznam či Pianistu neprekoná už žiadny film, neustále vznikajú nové filmové odkazy na asi najtragickejšiu časť dejín ľudstva. Mnohé z nich sú len spestrenou kópiou predchádzajúcich, no nájdu sa aj také, ktoré originalitou spracovania ešte dokážu zaujať diváka natoľko, aby ich nezaradil medzi ostatný brak.

Jedným z tých originálnych je aj film Marka Hermana – Chlapec v pruhovanom pyžame. Hrdinom príbehu je osemročný chlapec Bruno, syn nemeckého dôstojníka, ktorý sa spolu s celou svojou rodinou sťahuje na vidiek. V jeho detskom svete 2. svetová vojna ako keby neexistovala, je len povinnou, avšak nenápadnou kulisou v jeho živote. Všetko sa zmení vo chvíli, keď jeho otec dostane veľmi dôležitú funkciu v koncentračnom tábore a nič netušiaca rodina ho musí na toto miesto sprevádzať. Postupne vychádzajú na povrch zverstvá, ktorým „našťastie“ rozumejú iba dospelí.

Bruno väčšinu svojho voľného času strávi objavovaním nových a tajných miest vidieka, a tak nevyhnutne narazí na brány koncentračného tábora. Spoznáva nového kamaráta v pruhovanom pyžame, Schmuela, od ktorého ho delí ostnatý, elektrinou nabitý plot. Bruno nechápe zvláštne „hry“, ktoré sa za plotom odohrávajú, svojimi detskými očami si však na všetko nájde presvedčivé odpovede.

Prečo chodia za plotom všetci ľudia v pyžame, prečo majú na pyžamách tie zvláštne čísla? To všetko je v Brunových očiach len jednou veľkou zaujímavou hrou, ktorá ho fascinuje. V jeho hlave často vznikajú pochybnosti, či sa za plotom neodohráva niečo veľmi zlé, po vzhliadnutí propagandistického filmu o úžasnom živote v tábore však stráca všetky pochybnosti a najradšej by sa stal jeho súčasťou, aby sa mohol so Schmuelom hrávať bez elektrickej bariéry.

Chlapec v pruhovanom pyžame je príbehom jedným z milióna, a hoci fiktívnym, má v sebe isté prvky autenticity. Rozpráva o holokauste veľmi citlivým spôsobom, celkom odlišným, než na aký sme boli doposiaľ zvyknutí. Očami dieťaťa sa aj tie najväčšie zverstvá stávajú v očiach dospelých ešte drastickejšími, boľavejšími a nepochopiteľnejšími. Je síce pravda, že stokrát opakované sa už po stoprvýkrát stáva nudným, v tomto prípade je však citové vydieranie natoľko silné, že film neprehliadnete.

Herecké výkony hlavných malých protagonistov, na ktorých stojí celý film, miestami zlyhavajú. Asa Butterfield (Bruno) sa niekedy tvári až príliš naivne, príliš detsky a po niekoľkých minútach sa výraz jeho nechápavých modrých očiek zdá už celkom neprirodzený. Podobne aj jeho herecký kolega Jack Scanlon nedokáže presvedčiť o bolesti, ktorú zažíva v koncentračnom tábore. Vybité zúbky a zafúľaná tvár ešte nerobí z chudáka žobráka. Veľmi obstojne sa však so svojimi úlohami stotožnili dospelí predstavitelia Vera Farmiga (matka) a David Thewlis (otec), ktorí čiastočne zachraňujú dôraz kladený viac na filmové postavy ako na prostriedky.

Hoci Chlapec v pruhovanom pyžame nesiaha na úroveň ani na úspechy klasiky ako je Schindlerov zoznam či Život je krásny, svojím spôsobom však prináša nový pohľad na ostrieľanú tematiku a originálne spracovanie si zaslúži divácku pozornosť.

---