Chľast
Mikkelsen pije, hrá a tancuje ako Dán

Máloktorá téma sa dotýka takmer všetkých ľudí sveta viac, než alkohol. Film Chľast dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga by, nielen pre svoj názov, mohol osloviť aj Slovákov. Dánska dráma je výnimočná, v nasledujúcich riadkoch prezradíme dôvody.

Kvarteto učiteľov hľadá nové impulzy. Štyria kamaráti sa zasekli v živote, práca je stereotypná, v osobných vzťahoch prešľapujú na mieste a veľa dôvodov pre úsmev nemajú. Na oslave 40ky jedného z nich skrsne v ich hlavách nápad, ako svojmu životu dodať šťavu. Budú si pravidelne udržiavať pol promile alkoholu v krvi a takto sa pokúsia fungovať v bežnom živote. Popíjanie skryjú za vedecký experiment, stávajú sa z nich preto akési pokusné králiky, ktoré na sebe zisťujú, či alkohol pomáha ich psychike, zdraviu alebo rétorickým schopnostiam.

Chvíľu to funguje. Zdá sa, že zvýšené promile zlepšuje život a zvyšuje jeho kvality. Samotní aktéri sú zaskočení tým, ako sa popíjanie podpíše pod stúpajúci krivku v kvalite ich bytia. Práca sa zrazu zo stereotypu stáva zábavou, vzťahy začínajú fungovať, utužuje sa aj kamarátstvo ústrednej štvorice. Problémy sa riešia s ľahkosťou, prípadne zmiznú. Ustrážiť si však presnú „hladinku“ je problém, vyššie promile prebúdza aj skryté pudy a odložené problémy sú zrazu nahrádzané inými, väčšími. Lenže prestať je ťažké, lebo návrat do stereotypu by bol poriadne bolestivý.

Chľast je iný, než by ste podľa popisu čakali. Partia opojených kamarátov sa dobre baví, to isté zrejme bude platiť o divákoch. Spočiatku sa film tvári ako trpká čierna komédia, v jednom momente však humoru ubudne a zmení sa na drámu. Žiadne veľké moralizačné poučenia však čakať netreba. Chľast jednoducho plynie a vpije sa do žíl. Azda najväčším plusom je to, ako veľmi je film osobný. Zdá sa, akoby sme sledovali skutočné životy ľudí, ktorí sú proste ľuďmi, s ich chybami a nedostatkami. Režisér s nimi narába citlivo, nepadá však do zbytočnej patetickosti, v rámci počtu klišé výraznejšie neprestrelil. Takmer sa zdá, akoby sme sa pozerali na umne nakrútenú reality šou, alebo minimálne na príbeh podľa skutočnej udalosti.

Veľká sila dánskej novinky je aj v načasovaní emócií a hereckom umení ústrednej štvorice. Každý z opilcov dostane svoj priestor ukázať sa. Využijú ho tak, ako sa na nadpriemerných hercov patrí. Všetkému kraľuje Mads Mikkelsen, z ktorého máte nielen vďaka červeni v jeho tvári pocit, že si v priebehu výroby filmu závislosťou na alkohole sám prešiel. Pohyby postáv v stave „pod parou“ sú uveriteľné, nejde o žiadnu paródiu. Svoje v tomto smere robí aj vynikajúca kamera, ktorej majstrovstvo vyrazí dych vo veľkom finále, ktoré sa hemží práve pohybom. V neposlednom rade poteší prítomnosť malého zakríknutého chlapca, v českých titulkoch označovaného ako Brejlo, ktorý je akýmsi katalyzátorom celého filmu.

Chľast je nadpriemernou záležitosťou, ktorej sa dá vyčítať len málo. Napadá mi hádam len to, že by sa film mohol skrátiť. Či film zavonia aj slovenským divákom je otázne, prístup, akým sa vám Vinterbergova dráma dostane do hlavy je úplne iný, než je naše publikum zvyknuté. Nebyť roku 2020, smelo by som tipol Chľast na jedného z kandidátov na Oscara.