Čierna krv

Originálny názov: There Will Be Blood

Žáner: historická psychologická dráma
Minutáž: 158 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Paul Thomas Anderson
Scenár: Paul Thomas Anderson (podľa románu Oil! Uptona Sinclaira)
Kamera: Robert Elswit
Hudba: Jonny Greenwood
Hrajú: Daniel Day-Lewis, Ciarán Hinds, Paul Dano, Dillon Freasier

Daniel Plainview je človek súťaživý, človek ambiciózny a človek, ktorý ostatných členov svojej rasy každým pórom svojho tela nenávidí. A rád to povie nahlas a aj dvakrát za sebou. Po jeho boku sa v jeho tieni pohybuje jeho syn H.W.Plainview, ktorý je svedkom otcových kšeftov s veľkými peniazmi a hlavne s ropou. Daniel Plainview má ropu rád. Až tak rád, že je kvôli nej ochotný obetovať všetok zostávajúci humanizmus, ktorý prebýva v jeho tele- kde koluje tá čierna krv, ktorej farba dokonale ladí s jeho pokrivenou dušou, ktorú túžba po moci a peniazoch transformuje na niečo, čo už dávno stratilo ľudský rozmer. To je Daniel Plainview. A toto je Čierna krv.

Počas projekcie filmu má divák, ktorý je s tvorbou výnimočného P.T.Andersona (autor skvostnej Magnólie a Hriešneho Boogie) oboznámený, hrču v hrdle. Počúva smiech okolo seba (ktorý nie je ani trochu na mieste, nech si myslíte čokoľvek) a uvedomuje si, ako si ľudia míňajú silu, ktorou tento majstrovský epos oplýva. Čierna krv je pre mňa najkrutejší a najodpornejší výsmech celej americkej societe. Celý čas som mal v kine pocit akoby sa nepremietalo na plátno ale na zrkadlo. Ľudia sa smiali samým sebe, svojej úbohosti, svojej arogancii a vlastným chorým ambíciám. Daniel Plainview na plátne zosobňuje všetko zlé, čo v sebe dnešný ľudia nosia.

Na plátne Anderson rozohrá taký strhujúci obraz o rozklade duše jedného milujúceho otca, aký diváci dávno nepamätajú. Dokázal skĺbiť dych berúci epicky príbeh so psychologickou drámou do takej znepokojivej harmónie, až sa mi nechce veriť že som pred pár hodinami pozeral reálny film. Anderson si ešte na tak náročnú úlohu v spájaní dvoch tak diametrálne odlišných žánrov pridáva aj veľmi náročný (aj keď lineárny) štýl rozprávania. Dej plynie od začiatku pozvoľne, aby nás neskôr mohol strhnúť v takých scénach ako je požiar ropnej veže (pre mňa absolútny vrchol celého filmu) alebo strhujúceho záverečného dialógu, od ktorého neodtrhnete oči, či už je váš názor na film pozitívny, alebo negatívny. Po skončení projekcie som nedokázal nič iba ticho premýšľať. Ten film ma totálne odzbrojil.

Po celý čas vo filme dominuje dokonalý trojuholník začínajúc Andersonovou réžiou, pokračujúc hudbou a končiac Danielom Day-Lewisom (za túto úlohu získal Oscara). Režisér sa netajil tým, že rolu Daniela Plainviewa písal hereckému géniovi na telo a na výsledku je to naozaj poznať. Nebudem sa k jeho výkonu vyjadrovať, nemyslím si, že to nejaký recenzent vôbec dokáže. Na Lewisovom výkone nenájdete jedinú chybu a s čistým svedomím jeho hereckú kreáciu označujem za najlepší mužský výkon za posledných desať rokov.

Z obsadenia je teda po celý ten dlhý, dva a pol hodinový čas jasné kto má navrch, no za zmienku stojí ešte vynikajúci Paul Dano v úlohe fanatického kňaza Eliho. Jeho výkon síce vonkoncom nedosahuje Lewisových kvalít (to sa vlastne ani nedá), ale v ich spoločných scénach nijako nezaostáva a obaja herci vyťažujú zo svojho priestoru maximum. Je si vedomý dôležitosť svojej postavy a to je veľmi potrebné, pretože Čierna krv potom stráca ten dojem ktorý okolo nej radi vytvárajú kritici: Lewisova one-man show. A som rad že Lewis je voči každému jednému svojmu hereckému partnerovi tolerantný.

Prejdeme k ďalšiemu dôležitému bodu filmu, ktorým je hudba. Tá spĺňa do bodky úlohu filmového sprievodu. Fantasticky pomáha kamere a réžii dotvárať atmosféru znepokojivého ticha pred a po búrke. Vynikajúco taktiež pomáha utvárať charakter hlavného hrdinu a aj tam temné ťahy slákmi naznačujú divákovi pomalý, ale istý prechod do neodvratného šialenstva. Ostatne, už od úvodu, kedy nádherný záber na skalistý kopec prehluší odporná trenódia vás spolu s remeselne dokonale zvládnutou réžiou pribijú do sedadla a nedovolia vám odisť. Pokračovať budeme rovnako Andersonovým scenárom. Od monológov Shakespearovskeho charakteru až po úvodné bergmanovske šeptanie všetko sedí postavám do úst ako zadok na nočníku.

A všetky tieto veci uzatvára dokonalá režisérska práca Paula Thomasa Andersona. Ten na plátne znova rozohráva takú krutú a mrazivú spoločenskú sondu, že z knokautu, ktorý vám v záverečnej replike uštedrí, vás hodí na imaginárnu zem a len ťažko sa vám bude vstávať, pretože hlava sa vám bude točiť ďalšie tri týždne. Na plátno vrhne toľko silných motívov, či už je to šialenstvo Daniela Plainviewa, večná otázka viery v Boha alebo vzťah otca a syna (ktorý vo filme hrá takmer prvé husle) a stále ešte má silu pýtať sa diváka otázku, čo nás ľudí núti takýmito byť?

Čierna Krv je jedinečné filmové majstrovstvo, ktoré vo svojom žánri, respektíve tematike nemá obdobu. Je však veľká škoda, že úplného pochopenia sa tento veľký film s ešte väčším F dostane až o desať, dvadsať rokov. Žijeme v spoločnosti príliš podobnej tej, v ktorej sa pohyboval Plainview. My tú realitu, ktorú nám Anderson prezentuje, len v historickom balení, nie sme schopný akceptovať. Tento film si na Slovensku bude hľadať divákov, aj keď teraz plní sály kvôli tomu palcovému nápisu na plagáte: 8 NOMINÁCÍI NA OSCARA! Lenže ľudia uvidia len tie Oscary a nie to kruté, bolestné a skutočné posolstvo, ktoré tento film prináša (všetka česť výnimkám). C’est La Vie….