Originálny názov: Black Christmas
Žáner: horror
Minutáž: 100 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Glen Morgan
Scenár: Glen Morgan
Kamera: Robert McLachlan
Hudba: Shirley Walker
Hrajú: Michelle Trachtenberg, Mary Elizabeth Winstead, Kristen Cloke, Katie Cassidy. Lacey Chabert
V Hollywoode sú momentálne remaky v kurze, hlavne tie hororové. A tak sa po filmoch ako Texaský masaker motorovou pílou (The Texas Chainsaw Massacre – 1974, 2003), Úsvit mŕtvych (Dawn of the Dead – 1978, 2004), 3:15 zomrieš! (The Amityville Horror – 1979, 2005), Hmla (The Fog – 1980, 2005), Satan prichádza! (The Omen – 1976, 2006) a Hory majú oči (The Hills Have Eyes – 1977, 2006) dočkala aj ďalšia klasika žánru zo sedemdesiatych rokov minulého storočia – Čierne Vianoce (1974).
Sú Vianoce, no miesto toho, aby ich Kelli trávila v kruhu rodiny, dohodla sa so svojimi sestrami zo spolku Alfa-Kapa, že ich strávia spoločne. Má to však jeden háčik – v dome, kde teraz sídli ich spolok, kedysi býval Billy Lenz – muž, ktorý bol v detstve zneužívaný svojou matkou a väčšinu svojho života prežil zamknutý na povale a ktorý si teraz odpykáva trest v sanatóriu pre duševne chorých zločincov za to, že na Vianoce pred 15 rokmi zabil svoju matku aj otčima a upiekol si z nich chrumkavé vianočné koláčiky. Prežila to len jeho sestra (vlastne to ani nebola jeho sestra, pretože Billy bol jej skutočným otcom), aj keď ju Billy pripravil o jedno oko. Billy je však rozhodnutý, že tieto Vianoce strávi doma. A členky spolku začínajú postupne miznúť…
Pred desiatimi rokmi sa vďaka Vreskotu dostali takzvané „vyvražďovačky“ znovu do módy a už sa stalo pravidlom, že čím mladšia a krajšia je obeť, tým lepšie. To si veľmi dobre uvedomovali aj tvorcovia tohto filmu, až sa zdá, akoby herečky pozbierali rovno z modelingových agentúr. No aj napriek tomu, že sú všetky veľmi príjemné na pohľad, scenár im nedovoľuje príliš rozvinúť svoje postavy, takže si ich (možno až na hlavnú hrdinku) ani nestihnete obľúbiť a tým pádom vás ani nebude veľmi mrzieť, keď budú postupne umierať.
V žánri slasher horroru sú dej a herecké výkony úplne vedľajšie. Najpodstatnejšie pre divákov býva spôsob umierania postáv a ich čo najkrvavejšie spracovanie. V dnešnej dobe je pre scenáristov už veľmi ťažké vymýšľať stále nové spôsoby úmrtí. Z nedávnej doby v tomto potešil hlavne Nezvratný osud. Tu však márne budete čakať na niečo originálne, takmer všetky vraždy sú na jedno kopyto – sáčok cez hlavu a prepichnutá hlava. Tých krvichtivých fanúšikov aspoň poteší záľuba vraha vo vypichovaní očí, čo je ale aj na film tohto žánru trochu málo.
Tých, ktorí videli všetky časti Halloweenu či Piatku trinásteho, tento film určite ničím neprekvapí a pravdepodobne budú aj trošku znudení, keďže ľakačiek a desivých scén je tu pomenej. A výšku hodnotenia dosť zráža aj samotný záver, keď je očividné, že tvorcovia zistili, že im všetky obete došli už po 70 minútach, a tak sa narýchlo snažia film ešte o niečo predĺžiť. Takže podobne ako u väčšiny ostatných remakov z poslednej doby, ani tento sa svojmu predchodcovi určite nepriblížil, no kľudne to mohlo dopadnúť aj horšie. Keď tento film neuvidíte, o nič neprídete, no nič sa vám nestane, keď naňho zájdete. Určite to nebude najhoršie strávená hodina a pol vášho života.