Čierny panter
Marvel Cinematic Universe #18

Prvý film z Marvel Cinematic Universe s čiernym superhrdinom má za sebou prvý týždeň v celosvetovej distribúcii. Poriadne úspešný týždeň, keďže už teraz sa dá povedať, že sa zaradí medzi komerčne najúspešnejšie filmy všetkých čias. Koho zaujímajú presné čísla, nech si ich nájde.

To sú nepochybne dobré správy pre spoločnosti Marvel a Disney a pozitívne vibrácie sa šíria naprieč kontinentmi, zdôrazňujú sa míľniky v reprezentácii afroamerickej menšiny, lebo nejde iba o hlavného hrdinu, ale aj o dominantne čierne obsadenie a režiséra Ryana Cooglera. Belosi, ktorí majú vo filme ako-tak dôležitú úlohu, sú dokopy dvaja.

Herecké obsadenie sa pohybuje medzi relatívne neopozeranými tvárami a stávkami na istotu, čo je pri filme z marvelovského sveta pochopiteľné. Do prvej skupiny patria Chadwick Boseman ako T’Challa (panter), Cooglerov obľúbenec Michael B. Jordan ako hlavný záporák, Lupita Nyong’o, známa hlavne z 12 rokov otrokom, Danai Gurira (Okoye), Daniel Kaluuya z Uteč a Letitia Wright ako T’Challova 16-ročná sestra Shuri. Poisťujú ich Angela Bassett (kráľovná matka) a Forest Whitaker ako Zuri, uznávaní zástupcovia staršej hereckej generácie.

Dej sa odohráva predovšetkým vo Wakande, fiktívnej africkej krajine ukrytej pred svetom podobne ako ostrov Amazoniek z Wonder Woman. Do Wakandy pred storočiami vrazil meteorit zložený zo zázračného kovu vibranium. Jeho ťažbou a spracovaním domorodci získali dokonalejšie nástroje a zbrane a rozhodli sa svoju kultúru izolovať od okolitého dejinného chaosu. Toto zásadné rozhodnutie tvorí hlavný morálny problém filmu, pretože wakandská vyspelá technológia by mohla napomôcť rozvoju a prosperite nielen zvyšku Afriky, ale znevýhodnených komunít po celom svete.

Toto presvedčenie vyjadruje aj T’Challov bratranec N’Jadaka aka Eric Stevens, keď ho vyzýva na súboj o postavenie kráľa Wakandy a Čierneho pantera. Jeho motivácia je zrozumiteľná a natoľko rozumná, že z neho robí zatiaľ asi najhodnotnejšieho marvelovského záporáka. Zapojiť Wakandu do riešenia svetových problémov je morálne ušľachtilý postoj, ktorému tradičný wakandský izolacionizmus vzdoruje viac-menej zo zotrvačnosti. Bitku argumentov Čierny panter sprvu prehráva presne tak ako skutočný súboj.

N’Jadaka však túži vibranium použiť predovšetkým ako zbraň na pomstu voči bývalým otrokárom a kolonizátorom, eventuálne voči celému bohatému severu. Dospievanie bez otca a služba v elitných jednotkách americkej armády zatvrdili jeho srdce a namiesto pomoci slabším sa poddáva chuti usmrcovať a ničiť (od toho prezývka Killmonger). Zabíjanie nevinných ešte nikomu vo filmovom svete nevynieslo trvalé sympatie, a tak T’Challa dostáva príležitosť na návrat ako skutočný hrdina. Vo vývoji hlavnej postavy Čierny panter nijak nevybočuje z radu marvelovských kusov s jednotlivými Avengermi.

Mocenské zložky Wakandy sa rozdelia na stranu T’Challu a stranu uzurpátora N’Jadaku akoby v priebehu niekoľkých sekúnd, pretože film potrebuje tradičnú marvelovskú epickú bitku v závere. Nič to, že vzájomné vraždenie ešte pred chvíľou najlepších priateľov pôsobí úplne nezmyselne, čo zvýrazňujú prerastené virtuálne nosorožce, pasujúce do obrazu asi ako príslovečné slony do porcelánu. Hlúpy konflikt vyhasne rovnako rýchlo ako vznikol, zbytočné obete niekoľkominútovej občianskej vojny zrejme divákov nemusia trápiť, veď krv aj tak nikde nevidno.

Keď už spomínam nosorožce, film väčšinou vyzerá luxusne, až na zábery, keď nevyzerá, a tie potom vyčnievajú dvakrát toľko. Veľmi neprirodzene sa javí napríklad digitálna savana pri stretnutí T’Challu s duchom svojho otca a ďalších predkov. Práve tieto okamihy pritom majú navodzovať vážnosť a zamyslenie sa nad kultúrnym bremenom, ktoré post Čierneho pantera obnáša. Divákovi by pri nich nemala v hlave vŕtať otázka, koľko štúdio ušetrilo tým, že nemuselo točiť v ozajstných exteriéroch.

Chorobou MCU sa stávajú generické akčné scény, pri ktorých sa nedá orientovať v priestore, postavy vrátane tých bez superhrdinských schopností sa pohybujú nemožnými trajektóriami a masívne kolaterálne ničenie kontrastuje s ich praktickou nezraniteľnosťou. Čím spektakulárnejšie zapojenie techniky a lokácií, tým menšie ohrozenie postáv a tým väčšia nuda. Kompenzáciu núka tiež už typický marvelovský (prevažne) hláškovací humor, vzhľadom na rasové napátie zvlášť šťavnatý. Najviac po tejto stránke upúta Klaue Andyho Serkisa, ktorý si svoju zlosynskú úlohu až nákazlivo užíva.

Spomedzi marvelovskej produkcie Čierny panter patrí k nadpriemeru, no s výnimkou zamerania na čierneho superhrdinu a jeho „africký“ domovský svet neinovuje nič podstatné v recepte na komiksový film a zaradí sa do série predkrmov pred hlavnými avengerskými chodmi, tento rok zastúpenými Nekonečnou vojnou, kde bude pravdepodobne sústredených najviac superhrdinov na meter štvorcový v dejinách, keďže na zdolanie arcizloducha Thanosa sa Avengeri budú musieť spojiť aj so Strážcami galaxie. Mimochodom, fakt je ešte niekto zvedavý na Thanosa?

---