Cinka Panna

Originálny názov: Cinka Panna

Žáner: dráma
Minutáž: 122 minút
Krajina pôvodu: Slovensko / Maďarsko / Česká republika
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Dušan Rapoš
Scenár: Ľubomír Slivka
Kamera: Ján Ďuriš
Hudba: Ján Berky Mrenica, Arpád Kákonyi
Hrajú: : Anna Gurji, Martin Huba, Zuzana Kronerová, Jozef Vajda, Marián Slovák,Balázs Galkó, Balázs Mózes, Martin Dejdar

O Dušanovi Rapošovi sme (snáď s výnimkou televíznych projektov) od Fontány pre Zuzanu 3 takmer nič nepočuli. Tentoraz si na nás pripravil historický film z rovnakého obdobia ako bola jakubisková Bathory. Tým sa však akákoľvek podobnosť medzi týmito dvoma snímkami končí.

Kým Jakubisko nás zaviedol do spoločnosti najvyššej a priblížil nám osud známej a legendami opradenej osobnosti, Rapoš to zobral presne z opačného konca. V príbehu jeho filmu sa dostávame na spodok spoločnosti, medzi Cigánov. A aj šľachtici, ktorí sa vo filme objavujú, sú skôr väčší, či menší zemania. Stredobodom pozornosti sa stáva takmer neznáma historická postava, prvá rómska primáška Cinka Panna. Film približuje jej životné osudy od narodenia až po úspech na viedenskom cisárskom dvore.

Úprimne, od tohto filmu som nečakal nič dobré. Nezaujal ma jeho námet a prvé zábery, ktoré som mal možnosť vidieť, v mojich očiach neveštili nič dobré. Nepáčili sa mi ani predchádzajúce Rapošove snímky. Rovnako nedobrý dojem si zachovalo množstvo divákov a najmä kritikov aj po zhliadnutí filmu. Prekvapujúco, ja nie. Zo sály som vychádzal veľmi príjemne prekvapený.

Základom úspechu bolo asi to, že film sa na nič nehral. Nie je na ňom cítiť privysoké ambície, ako tomu bolo v prípade už spomínanej Bathory. Príbeh sa príjemne odvíja a tých 122 minút ubehne ako voda. Tiež by som mohol povedať, že bez narušení. K negatívam snímky sa však dostaneme neskôr.

V Cinka Panne sa objavuje celá plejáda slovenských a maďarských hercov. I z Česka sa vo filme objavil Martin Dejdar v úlohe kováča. Zo slovenských môžeme spomenúť Martina Hubu v úlohe zemana, Jozefa Vajdu, ktorý sa predstavil ako vajda, či Mariána Slováka. Ostatné hlavné úlohy, až na samotnú Cinku, boli zverené maďarským hercom. Pre nás sú to neznáme mená, ale doma patria medzi tých známych a talentovaných – napr. Balázs Galkó, či Balázs Mózes. Herecké výkony tejto zostavy neboli vôbec zlé, skôr naopak. Zaujali ma hlavne slovenskí herci, ktorých môžeme vidieť bežne v rôznych pozíciách, ale ako hercov s výnimkou bratislavských divadiel málokedy. Možno som len od nich očakával podvedome niečo horšie;).

Postava najhlavnejšia bola zverená, pre nás atypicky, mladej gruzínskej herečke Anne Gurji (vlastným menom Giorgobiani). Bola to pre ňu tretia filmová skúsenosť. Keďže pochádza z filmárskej rodiny, skorý vstup do tohto sveta neprekvapí. Už ako šesť ročná sa objavovala v reklamách a v dokumentoch. Herecká kariéra sa jej slušne rozbieha a ako sama povedala, dopomohla jej k tomu aj postava Cinky. Mnohých tento výber prekvapil a kritika sa niesla aj v tom duchu, že je “príliš biela”. No, to je skôr problém rómskeho etnika, že sa medzi nimi nenájdu natoľko kvalitný herci, aby mohli byť obsedení do hlavných úloch.

Naproti tomu režisérovi Dušanovi Rapošovi táto snímka v ďalšej kariére asi veľmi nepomôže. Ja sa napriek všetkému nemôžem ani s odstupom času zbaviť pozitívneho dojmu. Nedostatky film samozrejme má, ale nie je ich toľko, ako by ste možno čakali. Už od úvodu mi prekážala postava cigánskej veštkyne (či šamanky?;), ktorú stvárnila Zuzana Krónerová. Nejde tak ani o to, ako to zahrala, ale postava bola pravdepodobne už zle napísaná. Rušivo na mna pôsobila aj tá fajka, ktorú mala neustále v ústach a musela rozprávať cez túto prekážku. Aj vďaka tomu pôsobila do určitej miery preafektovane.

Druhým závažnejším nedostatkom je technická, remeselná stránka filmu. Úroven práce s kamerou a kvalita výsledného obrazu nedosahuje úroveň, s ktorou by sme mohli byť spokojní. Predpokladám, že je to výsledkom nízkeho rozpočtu. A potom tu máme ešte jednu konkrétnu scénu. Úplne zbytočná milostná scéna Cinky a jej manžela. Je nakrútená v úplne odlišnom štýle ako zbytok filmu. Vôbec neobohacuje dej, neprispieva k vývoju postáv (na to by stačilo úplne minimalistické ponatie) a divák ňou získava maximálne len ironický úsmev na tvári.

Doteraz som nespomenul jednú osobu a to človeka, ktorý celý projekt inicioval. Je ním producent a scénarista Ľubormír Slivka. Spomínane nedostatky v podstate môžeme hodiť na jeho zodpovednosť a tu by som sa pristavil ešte pri jednej veci. Niekto by to mohol označiť za malichernosti a s filmom to priamo nesúvisí, ale v dnešnom svete to hrá významú rolu. Už úvodne titulky vyzerali ako zo slabého televízneho filmu, a keď sa pozerám na plagát, rovnako žiadna výhra. Aj komunikácia s divákmi má dnes vo filmovom priemysle svoje pevné miesto. Potom sa nám nestane, že nám na film prídu ľudia, pre ktorých to vôbec nie je určené.

Výsledný dojem z filmu v mnohom závisí na tom, ako veľmi Vám budú prekážať zmienené nedostatky. Škoda, že si na to nedali počas výroby pozor. Takto ostáva Cinka Panna len obyčajnou snímkou, ktorú nečaká väčší úspech. V isto smere sa jej však darí lepšie ako iným našim filmom. Okrem Slovenska sa premieta aj v Maďarku a budúci mesiac zavíta do českých kín.