Originálny názov: The Number 23
Žáner: thrriler
Minutáž: 95 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Joel Schumacher
Scenár: Fernley Phillips
Kamera: Matthew Libatique
Hudba: Harry Gregson-Williams
Hrajú: Jim Carrey, Virginia Madsen, Danny Huston, Lynn Collins, Patricia Belcher, Rhona Mitra
Čísla v názvoch filmov sú veľmi populárne. Tento rok sú v kurze hlavne trojky (tým nemyslím nič iné ako tretie pokračovania úspešných hitov ako napríklad Shrek alebo Piráti z Karibiku, vy zvrhlíci!). A keďže pokračovania sa točia výlučne ak pôvodný film bol veľmi úspešný, tvorcovia filmu Číslo 23 (The Number 23) si zrejme povedali, že podľa tejto logiky je nemožné, aby ďalších 22 filmov, ktoré nakrútia ako predchádzajúce diely, bolo neúspešných. Niektoré aspekty tohto filmu sú kvalitou skutočne na úrovni x-tého pokračovania.
Walter Sparrow (Jim Carrey) dostane na narodeniny od svojej manželky Agáty (Virginia Madsenová) tajomnú knihu od Topsyho Krettsa s názvom Číslo 23. Kniha hovorí o tajomnej vražde a nevysvetliteľnej moci čísla 23. Problém je, že viaceré momenty zo života hlavnej postavy románu pripomínajú Walterovi jeho vlastný život a postupne začne byť posadnutý číslom 23 a vidí ho úplne všade. Začína sa obávať, že je nejakým nadprirodzeným spôsobom prepojený s touto knihou a tá je jeho osudom. A ak sa tomu nevzoprie, nakoniec aj on spácha zločin opísaný v knihe. Rozhodne sa preto vypátrať autora knihy a sa prípadne tým vyhnúť budúcnosti, o ktorej si myslí, že je mu predurčená…
Číslo 23 je dvadsiaty tretí film režiséra Joela Schumachera. To nemôže byť náhoda, rovnako ako to, že všetko na svete súvisí s týmto číslom. Ak nás DaVinciho kód presvedčoval, že dôležité je číslo 5, tak to bola len nedotiahnutá úvaha, za ktorou je rovnica 5 = 2 + 3.
Tvorba Joela Schumachera je dosť zvláštna. Na jednej strane sa mu podarilo zhovädiť Batmana tretím a štvrtým pokračovaním, na druhej strane nakrútil výbornú Telefónnu búdku alebo Voľný pád. Zdá sa, že nie je nijak výnimočným rozprávačom príbehov, ale jeho filmom nechýba atmosféra, originálne vizuálne stvárnenie a výborná práca s hercami.
Číslo 23 pripomína viaceré iné mysteriózne filmy ako Angel Heart alebo filmy Davida Lyncha a k niektorým aj odkazuje. Jednak svojou výraznou výtvarnou štylizáciou, ale aj tajomnosťou a nejednoznačnosťou (aspoň spočiatku). Lenže ak dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Ku kvalite Lynchových diel tomuto filmu zopár čísiel chýba.
Najmä neuveriteľne zlý scenár (Fernley Phillips). A vôbec pritom nejde o nejaké logické nedostatky, ktoré by sa dali odpustiť. Spočiatku je to nudná dráma, ktorá sa postupne mení na béčkové krimi. O tom, že nejde o žiadnu umeleckú záležitosť svedčí aj tradičné záverečné (možno 15 minútové!) vysvetľovanie, takže nezostáva žiadne tajomstvo, nič nie je ponechané na divákov dôvtip alebo fantáziu.
Všetko zavŕšil epilóg o spravodlivosti, ktorý vyzeral ako nepodarený vtip. Keď už sme pri vtipoch, tak humor (zamýšľaný) tu úplne absentuje a je to škoda. Nejaké to odľahčenie by pomohlo. Ten nezamýšľaný humor je prítomný vtedy, keď hľadanie súvislostí s číslom 23 vyzerá ako paródia na filmy s konšpiračnými teóriami (to že sa dopracujeme aj k veľmi populárnemu číslu 666 je príznačné).
Výrazným kladom filmu je pôsobivý výkon Jima Carryeho, ktorý ukázal, že dokáže aj iné veci ako bláznivé grimasy v prihlúplych komédiách, ktorými sa preslávil. Pre tých čo videli Večný svit nepoškvrnenej mysle to samozrejme nie je nijaké prekvapenie. Walter v jeho podaní je skutočne uveriteľný a presvedčivý aj vo vypätejších momentoch. Vhodne ho dopĺňajú ostatní kolegovia.
Okrem hercov je možné pochváliť aj zručnú réžiu, zaujímavú výtvarnú stránku, nápaditú kameru a hudbu. Spolu dokážu navodiť pôsobivú atmosféru a odrážajú pocity hlavného hrdinu. Ale všetky tie formálne hračky, ktoré samostatne fungujú veľmi dobre, akoby slúžili len na zakrytie prázdnoty príbehu. A nič nenasvedčuje tomu, že by tvorcovia rezignovali na obsah a sústredili sa na formálnu stránku. Príbeh je pre nich evidentne dôležitý, len nie je zvládnutý. Číslo 23 patrí teda skôr k tým menej podareným filmom Joela Schumachera a dôvodov prečo by ste ho mali vidieť ani zďaleka nedosahuje číslo 23 (nanajvýš 2 až 3).