Cloverfield

Originálny názov: Cloverfield

Žáner: akčný scifi triler
Minutáž: 85 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Matt Reeves
Scenár: Drew Goddard
Kamera: Michael Bonvillain
Hudba: Kevin Stitt
Hrajú: Michael Stahl-David, T.J. Miller, Lizzy Caplanová, Jessica Lucasová, Mike Vogel, Odette Yustmanová

Zdá sa, že v poslednom čase Manhattan zaujíma Woodyho Allena stále menej, ale o to viac je predmetom záujmu rôznych krvilačných monštier. A že to tentoraz nebude žiadna konverzačná komédia pre intelektuálov je jasné už z pôsobivých upútaviek.

Rob Hawkins práve oslavuje s priateľmi pracovný postup, ktorý znamená jeho odchod do Japonska. Celú udalosť „dokumentuje“ jeho kamarát Hud prostredníctvom kamery. Spočiatku príjemná oslava je trochu narušená odhaleniami vo vzťahoch medzi jej účastníkmi. Ale všetky tieto problémy úplne vyblednú v porovnaní s peklom, ktoré má onedlho vypuknúť priamo na Manhattane. A rozhodne nezostane len pri hladkom pristátí hlavy Sochy slobody na jednej z blízkych ulíc.

Monštrum je kombináciou námetu starých japonských katastrofických béčok, príbehu Vojny svetov a formy Záhady Blair Witch. Obrovská príšera v minulosti zničila už nejednu japonskú metropolu. S Vojnou svetov má okrem dokonalej technickej stránky podobné uveriteľné postavy bežných ľudí, ktorí nie sú žiadni hrdinovia a ich snahou je len zachrániť seba alebo svojich blízkych. A ktovie, možno sa práve scéna zo Spielbergovho filmu, kde na videokamere vidieť, čo sa práve odohráva, stala inšpiráciou pre tento film. A pre svoju netradičnú formu (celý film je rozprávaný prostredníctvom domáceho videa, ktorého väčšinu natočil Hud) bude film zrejme najviac porovnávaný so Záhadou Blair Witch. Ale kým Záhada bola nezávislý film za pár dolárov, Monštrum je klasický štúdiový projekt s dokonalým technickým spracovaním a detailne premysleným marketingom.

Forma filmu je daná snahou o maximálnu realistickosť a tej sú podriadené aj všetky ostatné zložky – od obsadenia neznámych hercov a ich civilný prejav až po úplnú absenciu hudby. Počas celého filmu zaznievajú len hlasy alebo rôzne zvuky. Keďže obraz má vyzerať ako domáce video, kamera je v neustálom pohybe, trasie sa, občas padne na zem. Slabšie povahy môžu dostať epileptický záchvat. Ešte aj Bournovo ultimátum oproti tomu vyzerá akoby bolo celé natočené zo statívu.

Toto „domáce video“ kladie na jednej strane veľké obmedzenia, ale zároveň vytvára príležitosti vytvoriť niečo pôsobivé a neopozerané. Je jasné, že situácií, ktoré sa zvyčajne nahrávajú na kameru nie je až tak veľa. Možnosti ako natočiť dialóg dvoch ľudí sú obmedzené (pokiaľ niekto niekoho nesleduje). Nie je možné pritom strihom prechádzať z jednej postavy na druhú. Strih vlastne oddeľuje len jednotlivé udalosti, ale nemôže meniť v jednej scéne uhol pohľadu s výnimkou pohybu človeka, ktorý to celé natáča. Je to náročné na množstvo nápadov, ktoré diváka udržia v pozornosti aj pri takomto „nepohodlnom“ a „nudnom“ spôsobe rozprávania príbehu.

S formou filmu súvisí paradoxne aj jeho hlavný problém. Je len veľmi ťažko predstaviteľné, že počas všetkého čo sa udeje, by to jeden z priamych účastníkov stále všetko nakrúcal. Pokiaľ to niekto robí z bezpečného odstupu, je to logické. Ale ak je v priamom ohrození, jediné čo ho v tej chvíli zaujíma je záchrana svojho života. Dostatočným vysvetlením nie je ani to, že Hud je trochu prihlúply a zrejme aj opitý. A dokonca ho ani nikto neokríkne aby tú kameru aspoň na chvíľu vypol. V porovnaní s tým sa stáva bezvýznamným aj fakt, že kamera bez problémov funguje aj po množstve pádov a nárazov.

Úvod filmu je venovaný predstaveniu postáv a načrtnutiu vzájomných vzťahov. Potom sa väčší dôraz kladie na akciu, efekty a na ďalší vývoj charakterov veľa priestoru nezostalo. Monštrum nemá ambíciu priniesť zaujímavú myšlienku, psychológiou sa veľmi nezaoberá, jeho cieľom je sprostredkovať zážitok – intenzívny, obrazovo aj zvukovo dokonalý. A to sa mu darí veľmi dobre. Film má skvelú atmosféru, všetok ten zmätok a strach pôsobia veľmi autenticky. Tomu napomáhajú aj veľmi dobré herecké výkony hlavných predstaviteľov. O príbeh tu v podstate ani nejde a ak by bol natočený klasickým štýlom, nebolo by veľmi čo hodnotiť.

Režisérom je Matt Reeves, ale nikto nepochybuje o tom, že hlavné slovo mal producent J.J. Abrams, ktorý je známy hlavne ako tvorca populárnych televíznych seriálov (napr. Nezvestní alebo Alias). Ten sa odhodlal na pomerne riskantný krok, urobiť film len z pohľadu domácej kamery. Záhada Blair Witch bola síce veľmi úspešná, ale ďalšie podobné pokusy už neskončili dobre. Dnes sa dá povedať, že risk sa vyplatil a my môžeme len dúfať, že aj pokračovanie bude rovnako dobré. Návšteva tohto filmu určite nie je riskom, ale stávkou na istotu.