Originálny názov: Qu’est-ce qu’on a fait au Bon Dieu?
Žáner: komédia
Minutáž: 97 minút
Krajina: Francúzsko
Rok: 2014
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Phillipe de Chauveron
Scenár: Phillipe de Chauveron
Kamera: Vincent Mathias
Strih: Sandro Lavezzi
Hudba: Marc Chouarain
Hrajú: Christian Clavier, Chantal Lauby, Ary Abittan, Medi Sadoun, Frédéric Chau, Noom Diawara, Frédérique Bel, Julia Piaton, Emilie Caen, Elodie Fontan, Elie Semoun, Pascal N’Zonzi, Salimata Kamate, Tatiana Rojo
Počas studených jesenných dní do kín prichádza nová francúzska komédia, ktorej úlohou, mimo iného, je nielen „zahriať“ humorom, ale aj šíriť dobré meno komediálnych filmov krajiny galského kohúta. Veď sú to predovšetkým „Nedotknuteľní“, vďaka ktorým sú komédie domácej produkcie v kurze aj v zahraničí a vyhľadáva ich aj pôvodne komerčný divák. Réžie sa ujal skúsený scenárista Phillipe de Chauveron (áno, je režisérom i scenáristom zároveň). Doma film „Čo sme komu urobili?“ zožal úspech, v rebríčkoch návštevnosti pomerne dlhú dobu okupoval prvú desiatku.
Christian Clavier, predstaviteľ Asterixa či Napoleona, sa v úlohe zatrpknutého otca štyroch krásnych dcér ako súčasť marketingu vydaril. Obľúbený herec je dominantnou postavou, výkonom len potvrdzuje, že v tomto žánri je jednoducho doma. Manželku si pre zmenu zahrala Chantal Lauby. Tri zo štyroch dcér pomerne konzervatívnej a váženej rodiny majú za mužov Číňana, moslima a Žida. Posledná svoje prekvapenie pre už tak utrápených rodičov ešte len chystá.
Dostávame sa tak k jednej z podstát príbehu, ktorou sú neustále konflikty, narážky a rasistické poznámky. Bodaj by aj nie, takáto kultúrna zmes. Úprimne, naši hrdinovia si za spomínané konflikty a nimi spôsobené prekážky môžu sami, vďaka ich predsudkom. Obaja svokrovci (toho druhého kvôli spoileru naschvál nespomeniem) predstavujú archetypy vyššie spomínaných zatrpknutých otcov, pre ktorých sú najdôležitejšie rodinné tradície. Manželky sú tým citlivejším prvkom, pani Verneuilová sa s náročnou rodinnou situáciou vyrovnáva za pomoci psychiatra a zumby. Charakterom dcér sa režisér veľmi nevenuje, väčší priestor dostane posledná sa vydávajúca – Laure. Zaťovia sú dostatočne hlúpi, aby niesli humornú stránku filmu aj bez pomerne neefektívnych dcér.
A teraz čosi k posolstvám. Sčítanejší vedia, že Francúzsko nie je len krajinou s dobrým jedlom a muzikou, ale aj národom, ktorý sa viackrát ocitol v očiach ostatných krajín ako okupant či vojenský „partner“. Herci inej pleti preto nielen v komédiách často bránia svoje korene a odsudzujú skutky bielych. Tak je tomu aj v „Čo sme komu urobili?“. Film je plný výčitiek za to, ktorý národ komu a ako ublížil, či kto je naozaj ten zlý. Ostrý humor tak neraz pranieruje na hranici slušnosti. Je to veta smerujúca najmä k postarším pamätníkom, čo v týchto rozbrojoch vyrastali. Phillipe de Chauveron však zložitú tému neustále omieľa a prostredníctvom situačnej komédie tieto prvky kritizuje.
Dialógy, dialógy a ešte raz dialógy. Sú jednou zo silných stránok filmu. Sú trefné, priame a plné vtipných hlášok. Lenže na dialógoch celý film nemožno postaviť. „Čo sme komu urobili?“ má dve dejové línie. Tá prvá zachytáva hlavne zaťov a hľadanie cesty, ako spolu vychádzať. V tej druhej sa pozornosť upiera na sobáš najmladšej dcéry, ktorá rodičom nachystala azda najväčšie prekvapenie. Sledujeme Laureine pocity, snahu otcov prekaziť sobáš, alebo Číňana, moslima a Žida, ktorí namiesto konfliktov medzi sebou nateraz život znepríjemňujú ďalšiemu „prírastku“ do rodiny.
Môžeme viesť dohady o tom, či takéto dynamikou i pointou rozličné deje neuškodili celkovému dojmu. Prvá časť je zábavnejšia, vtipov a rasistických narážok je tu nespočetne veľa. Záver filmu je však príliš predvídateľný, menej vtipný a menej trefný. Ba čo viac, postavy akoby prestali logicky rozmýšľať, alebo sme sa len jednoducho dostali k bodu, kde vtip je podstatnejší ako logika (pri jednej zo scén sa Claude rozvádza s manželkou a predáva dom, v závere má už s manželkou bez akýchkoľvek vysvetlení úplne iné plány).
Natrafiť v našich kinách na európske filmy vždy poteší. Po „Nedotknuteľných“ a „Hašišbábe“ sa k nám opäť pretlačil jeden z najúspešnejších filmov francúzskej produkcie a možno povedať, že účel splnil. S potenciálom však režisér mohol zájsť ešte ďalej. Ďalšiu jeseň si na takýto film len veľmi ťažko spomeniete. Alebo nám Američania prichystajú remake?
