Originálny názov: Code 46
Žáner: scifi dráma
Minutáž: 93 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2003
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Michael Winterbottom
Scenár: Frank Cottrell Boyce
Kamera: Alwin H. Kuchler, Marcel Zyskind
Hudba: Stephen Hilton a David Holmes
Hrajú: Tim Robbins, Samantha Morton, Togo Igawa, Nabil Elouahabi, Sarah Backhouse a ďalší
Britskí filmári vedia z času na čas prekvapiť aj v žánri sci-fi. Popri dobre známych tituloch z posledných rokov ako Potomkovia ľudí (Children of men, 2006), Sunshine (2007) a Moon (2009) ostala snímka Code 46 režiséra Michaela Winterbottoma z roku 2003 tak trochu v úzadí. Do širšej distribúcie sa dostala len v niekoľkých krajinách Európy a sveta. Patrí však medzi najzaujímavejšie sci-fi počiny vytvorené na starom kontinente.
Tvorba Michaela Winterbottoma (Welcome to Sarajevo, 24 Hour Party People, A Mighty Heart) nie je u nás veľmi známa a ani ja s ňou nie som výraznejšie oboznámený. Code 46 vraj nevybočuje z rámca jeho ostatnej práce, aj napriek zmene žánru. Zrejme to bude aj zásluhou scenáristu (Frank Cottrell Boyce), ktorý s režisérom spolupracoval aj na ďalších piatich filmoch. V rámci sci-fi je to jedna zo snímok, ktoré využívajú dnešné reálne kulisy – stavby pre vykreslenie dojmu budúcnosti. Winterbottovi na to poslúžili mestá ako Šanghaj, Dubaj, Hongkong a podobne. Teda hlavne hypermoderné metropoly nového bohatého sveta. To, čo ním stvorený svet odlišuje od nášho, sú nové a pokročilé technológie a najmä zvláštne spoločenské usporiadanie sveta.
Ako u Britov býva už dobrým zvykom, predstavená budúcnosť je dystopická (opak utópie). Obmedzenia, ktorým musia obyvatelia čeliť, sú rôzne, ale veľakrát nám film ukazuje, že je to skutočne pre ich dobro. Voľný pohyb po planéte je obmedzený, na tie lepšie miesta potrebujete špeciálne víza. Hlavným hrdinom príbehu je vyšetrovateľ poistných podvodov William Geld (Tim Robbins). Firma ho posiela do Šanghaja, kde má vypočúvať zamestnancov spoločnosti, ktorá vyrába víza a aj rozhoduje o ich udelení. Vďaka svojej vysoko rozvinutej schopnosti empatie veľmi rýchlo príde na to, kto pašuje víza von so spoločnosti a poskytuje ich neoprávneným osobám. Zodpovednou za tieto úniky je Maria Gonzalez (Samantha Morton). William sa však do nej rýchlo zamiluje, a tak ju neudá. Strávi s ňou noc a na druhý deň sa vracia domov, platnosť jeho víza na pobyt v meste rýchlo končí. Prípad úmrtia kvôli falošným vízam ho však privádzajú na miesta, kde musí čeliť následkom svojho konania.
Nechcem z príbehu prezradiť veľa, v tomto prípade je však ťažko vyhnúť sa tomu, ale ani samotný film vo svojom úvode mnoho pred divákom nezatajuje. Titul filmu odkazuje na jeden zo zákonov sveta, ktorý zakazuje mať deti osobám, ktoré sú geneticky spriaznené a hovorí aj o tom, čo treba v takýchto prípadoch robiť. Zdá sa to samozrejmé, vo svete Kódu 46 je to však väčší problém. Mnoho ľudí prichádza na svet klonovaním, či inými metódami so skúmavky. O svojej príbuznosti tak nemusia vedieť. Z toho pramenia isté etické a morálne problémy, ktoré stavajú vzťah hlavných hrdinov do nového svetla. Tradičný romantický príbeh, v ktorom je zrejmá inšpirácia antickým mýtom o Oidipovi, na prvý pohľad možno snímke dominuje, ale nemusí to tak nevyhnutne byť. Winterbottom a Boyce do filmu vložili množstvo otázok a tém, ktorým budeme možno musieť čoskoro čeliť. Netlačia však na ne, rozprávanie tým nezaťažujú a sú tam niekedy len tak mimochodom.
Pre diváka však sledovanie filmu nie je najľahšie. Dej má pomalé tempo a výber obsadenia ústrednej dvojice nebol práve najsprávnejší. Vekový rozdiel medzi Robbinsom a Mortonovou je veľký, ich vzťah je chladný, rovnako aj celý film. Môže vám to prekážať, nedá sa tak ľahko vcítiť do postáv a ich trápenia, ale osobne v tom vidím zámer tvorcov. Vďaka odstupu, ktorý tým divák nadobúda, máme počas pozerania čas uvedomovať si všetky okolnosti načrtnutej budúcnosti a uvažovať o nich.
Hlavná sila Code 46 je totiž to, že rozpráva o svete, ktorý nás čaká za dverami. Spoločnosť bude musieť nájsť na nastolené otázky odpovede skôr, ako sa stanú bežnou súčasťou našich životov. A upozorniť na to je jedna z úloh, ktorú sci-fi malo už od počiatku.