Čokoľvek

Prvým jeho problémom je jeho priateľka Amanda (Christina Ricci), začínajúca herečka a speváčka, ktorá podvádza Jerryho preto, aby mohla zistiť, či ešte môže mať orgazmus. Druhý problém je manažér Harvey (Danny DeVito), pre ktorého je Jerry jediným klientom. Tretí je psychiater, ktorý namiesto toho, aby vám poradil, tak sa opýta na váš názor. Na jednom konkurze stretne Jerry (Jason Biggs) Davida Dobela (Woody Allen), 60-ročného začínajúceho komika, ktorý je posadnutý zostavovaním výbavy na prežitie a jeho životným krédom je: „Nikdy never nahému vodičovi.“ Jerry sa s ním začne stretávať v Central Parku a Dobel ho poúča o písaní a živote…

Zarážajúce na deji je to, že Dobel je vlastne bývalý psychopat, ktorý rozpráva o psychiatrickej liečebni melancholicky. Jerrymu to vôbec nevadí a rešpektuje jeho záľuby (napríklad písanie morbídnych básni o rakovine) a ochotne počúva jeho názory. Jediné, čo v tomto filme neviem pochopiť, sú hlúpe narážky Dobela na Židov a ľudí akéhokoľvek vyznania, pričom on sám je ateista.

Allen ako režisér využíva pre neho typické prvky, ako sú rozdvojený obraz a uvádzanie hlavnou postavou do deja. Jason Biggs sa uprostred scény otočí a vysvetľuje vám, čo sa práve deje a čo práve Jerry cíti. Asi v polovici filmu je veľmi zaujímavá scéna, keď sa obraz rozdelí a vy vidíte ako Jerry telefonuje so svojim manažérom a čo sa deje vedľa v izbe v Jerryho byte, pričom zvuk beží súčasne.

Herecké výkony väčšiny hercov sú vynikajúce. Danny DeVito nasadzuje roztržité pózy a Christine ľahko uveríte, že Amanda je nevinná postava. Tento film je dobre zvládnutá komédia. Po vizuálnej stránke jej nemám čo vytknúť. Bohužiaľ, nie je to „stopercentný“ projekt. Niečo veľmi dôležite tomu chýba. Malá iskrička, niečo, čím by vás tento film nadchol, prinútil zastaviť sa a o všetkom popremýšľať. Na staršie filmy Woodyho Allena rozhodne nemá.

---