Darwinova nočná mora

Originálny názov: Darwin’s Nightmare

Žáner: Dokumentárny
Minutáž: 107 minút
Krajina pôvodu: Rakúsko, Belgicko, Kanada, Francúzsko
Rok: 2004
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Hubert Sauper
Scenár: Hubert Sauper
Kamera: Hubert Sauper
Hudba: Hubert Sauper
Hrajú: Hubert Sauper

Zaradenie Darwinovej nočnej mory do kino distribúcie je pre mňa veľké prekvapenie. Úprimne nemám potuchy čože to našich vrtošivých distribútorov presvedčilo, aby tri roky starú vlajkovú loď projektu Jeden Svet šupli medzi akademické Listy z Iwo Jimy a nostalgického Rockyho Balbou napospas nezvyknutému divákovi. Predsa len tento neprofitový žáner tvorí silne minoritnú skupinku a v kine skôr narazíte na kostru dinosaura, než na dokument (ľubovoľnej kvality). Nadšene hlásim, že po troch mesiacoch od Super Size Me, je pre Vás prichystaná nezvyčajná nočná mora.

Podľa Darwinovho zákona prirodzeného výberu prežije ten silnejší. Nápad scenáristu, kameramana, režiséra a hlavne dokumentaristu v jednej osobe Huberta Saupera, vznikol pri príprave dokumentu Kisangani Diary (v ktorom sledoval osudy rwandských utečencov pri povstaní v Kongu). Impulzom boli gigantické prepravné lietadla naložené hrachom smerom do Afriky a rybami smerom z Afriky. Po zoznámení sa z ruskými pilotmi zistil, že na palube smerom z „moderného sveta“ to na hrášok nevyzerá.

„Lepšia by bola prevencia, ale pre niekoho je výhodnejšie chorobu liečiť.“

Dokument sa odohráva v rôznych častiach Tanzánie, v oblasti Veľkých jazier, hlavne v okolí Viktoriného jazera, ktoré je obklopené množstvom rybárskych dedín, slumov a zároveň ktoré je jednou s najchudších častí Afriky. Bieda, choroby, prostitúcia, násilie, boj o prežitie, o hrsť ryže, či práca za dolár denne patri do koloritu sveta, ktorý vizuálne navštívime. Srdce Afriky zmietané etnickými nepokojmi, zužované hladomorom, chudobou a v neposlednej AIDSom dostáva nie náhodou pravdivý prívlastok čierne.

„Muž, ktorý tu robil predo mnou, bol umlátený a rozsekaný na kúsky mačetou. Dostal som toto miesto, pretože bol zavraždený.“

Koncom šesťdesiatych rokov bol do Viktorineho jazera vysadený experimentálny druh ryby Okúň Nílsky, ktorý totálne zdevastoval pôvodný ekosystém, ale ktorý v súčasnosti tvorí najdôležitejší zdroj prijímu krajiny. Týmto paradoxom sa nepriamo vraciame, k spomínaným lietadlám, ktoré tieto lukratívne, ale pre obyvateľa Tanzánie finančne nedostupné ryby po 50-tich tonách vyvážajú do Európy, kde sa ich cena šplhá desiatkam Euro. V kontexte s hladomorom, ako vidíte logika, aj matika krachujú. Čas dokumentu je venovaná koketovaniu s myšlienkou, že záhadný hrášok sú zbrane, ktorými sú živené „výhodné“ nepokoje a vojenské konflikty v Afrike.

„Svetový program pre výživu Spojených národov potrebuje 17 miliónov dolárov, na nasýtenie 2 miliónov ľudí v centrálnej Tanzánii.“

Minimalista Sauper v zložení dvaja muži a kamera na túto nelichotivú situáciu svojím sugestívnym dokumentom poukazuje. Film je koncipovaný ako výpoveď, zžieravý obraz krajiny, v ktorej bizarný boom úspechu „vhodnej“ ryby ironicky popisuje to čo sa nazýva nový svetový rád. Bez autorovho komentára a bez hudby postupne navštevujeme ruských pilotov, miestne prostitútky, strážnika výskumného strediska, nahliadneme do továrne na spracovanie rýb, ekologický kongres či, chudobné dediny v ktorých sa spracúva rybí odpad. Všetky tieto „kasty“ sú svojím spôsobom prepojené, navzájom sa ovplyvňujú, ale zároveň predstavujú zmes rôznorodých, niekedy až diametrálne odlišných pohľadov na situáciu.

„Prečo by som ťa nemal chcieť zabiť počas boja? To je vojna. To čo je potrebné je smrť.“

Sauper sa vyjadruje obrazmi, rozpráva ľuďmi, nepotrebuje zbytočne komentovať, hodnotiť ani dramaticky dokresľovať hudbou. Za touto zdanlivou strohosťou sa skrývajú nemalé peripetie spojené so samotnou výrobou. Tento nezvyklý prístup k dokumentu je v silnom kontraste napr. z Michaelom Moorom často písaného s prívlastkom demagóg. Za svoj veľmi sympatický postoj jednoznačne palec hore a aj keď rejpal môže blekotať o zaujatosti, v prospech Saupera hovorí snaha problém neriešiť. Výsledkom čoho sú veľmi silné otvorené scény, ktoré komentár jednoducho nepotrebujú. Celým filmom silne rezonuje alegorický odkaz: „je tu niečo zhnité“.

„Európske dieťa dostane na Vianoce hrozno, africké pušku.“

Technicky mám asi iba jedinú výtku a tou je stopáž, s ktorou začína v 2/3 film zbiehať do mierneho stereotypu a chvíľkami nudiť. Obrazy sa opakujú, ale na intenzite nenaberajú. Ako povedal Sauper: „Mohol by som natočiť rovnaký film v Sierra Leone, len by som vymenil ryby za diamanty, v Hondurase za banány a v Nigérii, Angole a Lýbii za ropu.“ Darwin’s Nightmare je presne ten typ dokumentu po, ktorom sa obzriete na svoj život a uvedomíte si, že sa vlastne mám „bohovsky dobre“. Nenájdete tu nič nové, objavné, len sa na chvíľu ponoríte do sveta, ktorý otvára oči.