Originálny názov: Darwin Awards
Žáner: Dobrodružný / Romantický / Komédia
Minutáž: 93 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Finn Taylor
Scenár: Dobrodružný / Romantický / Komedie
Kamera: Hiro Narita
Hudba: David Kitay
Hrajú: Joseph Fiennes, Winona Ryder, David Arquette, Chris Penn, Max Perlich, Tim Blake Nelson, Julianna Margulies, Tom Hollander, Juliette Lewis, Lukas Haas, Ty Burrell, Wilmer Valderrama, Alessandro Nivola, D.B. Sweeney, Josh Kornbluth, Robin Tunney
Myslím, že Darwinove ceny sú už dostatočne známe pre väčšinu moderných ľudí, obzvlášť pre používateľov internetu, pretože na tie najzaujímavejšie ocenenia je vždy množstvo odkazov, každoročný zoznam cien sa uverejňuje v novinách (dokonca niekedy aj v našich, slovenských) a tie najvtipnejšie príbehy sa dostali aj do troch kníh. Ak napriek tomu stále neviete o čo ide, snáď vám bude stačiť toto vysvetlenie – Darwinove ceny sa dávajú zásadne in memoriam tým ľuďom, ktorí svojou smrťou obohatili ľudskú spoločnosť, pretože z nej odstránili sami seba, teda istý prvok hlúposti. Jednoducho, ide o tie najbizarnejšie a najvtipnejšie úmrtia, pri ktorých aktéri len minimálne použili svoj mozog. Na stránke www.darwinawards.com je zozbieraných už asi 700 takýchto prípadov od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Ak sa chcete pobaviť, odporúčam návštevu tejto stránky, na základe ktorej vznikol práve recenzovaný film.
Hlavnú postavu filmu si zahral Joseph Fiennes, známy z filmu Zamilovaný Shakespeare. Jeho postava sa volá Michael Burrows (veľmi zaujímavé meno pre každého fanúšika seriálu Prison Break) a je to policajný detektív, ktorý sa bojí krvi a preto ho vyhodili z jeho zamestnania. Okrem tejto profesnej chyby má aj kopu iných nie veľmi tradičných vlastnosti, medzi ktoré patrí takmer až obsesia na príbehy ľudí, ktorí boli ocenení Darwinovou cenou. Zamestná sa v poisťovacej firme, aby mohol pátrať po osudoch týchto nie veľmi šťastných ľudských stvorení. Poisťovňa mu ako nováčikovi pridelí skúsenú kolegyňu Siri, ktorá so svojím pragmatickým prístupom k vykonávaniu svojho zamestnania je úplným protipólom Michaelového až chorobného nadšenia a zažratia do práce…
Najzaujímavejšími časťami filmu sú jednotlivé príbehy zúfalcov, ktoré sú spracované ako samostatné hrané scénky, ktoré by pokojne mohli fungovať aj samy o sebe, aj keď sa v nich postava Michael dosť často objavuje, ako trochu rušivý prvok. Už úvodná scénka filmu je príbehom chlapíka, ktorý natoľko verí svojim novým oknám v byte, že sa na dôkaz ich nerozbitnosti vrhne cez ne von. Ako skončí, nie je ťažké si domyslieť. Potom sú vo filme postupne prezentované ďalšie príbehy, napríklad jedného chlapíka s automatom, následne príbeh dvoch šikovných poľovníkov alebo jedného lietajúceho vodiča (ktorého skvelo zahral David Arquette). Posledným príspevkom z Darwinových cien sú dvaja fanúšikovia Metallici, ktorí uzatvárajú svojou smrťou aj dej filmu. Tieto hrané scény sú veľmi vtipné najmä ak nepoznáte jednotlivé príbehy z internetu, ale zasmiať sa na nich dá aj s ich znalosťou, veď na takej ľudskej hlúposti to nie je vôbec ťažké.
Oveľa horšie už je to s dejovou líniou, ktorá má za úlohu spájať jednotlivé vtipné epizódy. Obaja hlavný herci (Joseph Fiennes, Winona Ryder) sú obaja talentovaní a šikovní herci, čo je im ale na nič keď scenár je pre nich písaný tak zle, ako je to v tomto prípade. Fiennesova postava je, dalo by sa povedať, úplný looser, ktorý nezvykne robiť nič normálne, ale radšej rozmýšľa nad psychikou mŕtvol. Naopak postava Winony Ryder to berie všetko s nadhľadom a zostáva stále pevne na zemi. Aby tieto výplne boli aspoň trochu zaujímavé, tak scenárista (a zároveň režisér) Finn Taylor ich vylepšil vecami ako je iskrenie medzi hlavnými postavami (samozrejme, veď je to americký film), ďalej pridal úplne nezaujímavú detektívnu zápletku a občasné pojatie filmu alá dokumentárny film. Veľmi sa mu to nevydarilo, pretože väčšinou pôsobia tieto časti dosť trápne.
Darwinove ceny sú značne netradičný film, na ktorom vidieť, že chce vyzerať ako nezávislý film v štýle Coenovcov, ale takisto obsahuje veľa vecí typických pre mainstreamové filmy. Táto kombinácie nie je vôbec šťastným riešením, pretože funguje iba v prípade scén osudov laureátov Darwinových cien, pri ktorých pohodová hudba a podobne robená réžia vôbec neprekáža, keďže tam ide najmä o vtipnosť týchto scén. Keby niet týchto častí, tak film by bol úplným prepadákom. Našťastie je ale film postavený práve na nich, aj keď režisér mohol dať viac scén ocenených. Alebo lepšie urobiť vcelku zbytočné výplne. Takto to ale vychádza na úplne priemerný film, pri ktorom vcelku nechápem nasadenie v našej distribúcii, ale čo už.