Dieťa 44

Na to, akým je Dieťa 44 dobrým filmom, utŕžilo pramálo pozornosti, kladných reakcií aj tržieb v kinách. V mnohých smeroch je totálne fiasko tejto širokej medzinárodnej koprodukcie až nepochopiteľné. Snímka je nanajvýš aktuálna, vďaka čomu sa jej dostalo pozornosti cenzorských úradov viacerých krajín na východ od nás, ponúka zaujímavý a po dlhú dobu napínavý príbeh a opäť skvelý výkon Toma Hardyho.

Príbeh sa odohráva v roku 1953. V Sovietskom zväze vrcholí jeho najkrutejšia éra – Stalinizmus. Zatýkanie a popravy sú na dennom poriadku. Nepriateľ štátu sa totiž hľadá všade. Na druhej strane, robotnícka trieda buduje raj a v raji niet miesto pre vraždy. Tie sú, slovami Stalina, kapitalistickou chorobou. A keď sa v okolí Moskvy a Leningradu odohráva séria vrážd detí, nikto v hlavnom meste o tom nechce ani počuť.

Hlavným hrdinom je agent Ministerstva štátnej bezpečnosti (neskôr známe ako KGB) Leo Demidov (Tom Hardy). Sám sa teda v istej miere podieľa na zverstvách režimu, ale vykazuje isté známky morálky a má hranicu, za ktorú nie je ochotný zájsť. Do prípadu sériových vrážd sa zapletie cez dobrého priateľa a kolegu, ktorému takto násilne zomrie malý syn.

Podstatným faktom pri hodnotení tohto filmu je skutočnosť, že ide o adaptáciu veľmi úspešného rovnomenné románu anglického spisovateľa Toma Roba Smitha. Získal zaň viacero medzinárodných ocenení a napísal aj dve pokračovania. Úspešná a kvalitná kniha je vždy veľkým lákadlom pre filmárov a až na výnimky sa adaptácia nerobí ľahko, najmä, čo sa scenára týka. Rozsahovo bohatšiu knihu treba sekať a sekať.

To sa scenáristovi Richardovi Priceovi nerobilo ľahko. Zachoval v texte aj viacero vedľajších príbehových línií, čo snímke dodáva plnohodnotnosť, ale aj napriek dlhšej minutáži daný priestor na všetko nestačí. Trpí tým samozrejme hlavná dejová línia, ktorej sa v druhej polovici vytráca detektívny rozmer i väčšia dávka napätia.

Filmu tak paradoxne škodí to, v čom je najlepší. Jeho prvá tretina je skutočne vynikajúca, atmosferická a v podstate bez chyby. Teda až na to, že je celá len prológom k samotnému vyšetrovaniu prípadu. Veľmi verne však zobrazuje život v ZSSR, prácu hrdinu pre štátnu bezpečnosť a zoznámime sa aj s takmer všetkými hlavnými a vedľajšími postavami. Len potom nezostáva dosť času na samotné vyšetrovanie. To sa tak ku koncu stáva výrazne skratkovité.

Švédsky režisér Daniel Espinosa pritom mal skúsenosti s kriminálnym žánrom (napr. Easy Money, 2010), ale Dieťa 44 je viac dobovým filmom, kde si kamera všíma najmä postavu Lea Demidova a jeho životné i pracovné strasti. Tom Hardy však ani v tomto prípade nezaváhal a postavy sa zhostil viac než zaujímavo. Jeho výkon aj v tomto prípade posúva film o kategóriu vyššie. Škoda potom je, že viacerí jeho herecký kolegovia dostali menej priestoru než by si boli oni a ich postavy zaslúžili. Týka sa to najmä Garyho Oldmana.

Dieťa 44 je napriek svojim nedostatkom veľmi dobrá dráma, či triler. Chcelo to však trochu iný prístup najmä z pohľadu scenára. Keďže snímka komerčne pohorela na celej čiare, sfilmovania pokračovaní románu sa tak skoro asi nedočkáme. Dúfam, že aspoň knihe film poslúži v našich končinách ako dobrá reklama, keďže tu odkrytý potenciál je bezpochyby perspektívny.

---