Dievčatá z Dubaja
Luxus nie je zadarmo

Odkiaľ berú kolagénové krásky z Instagramu finančné zdroje na neustále predvádzaný prepychový život plný exotických dovoleniek a drahých šiat? Na túto otázku odpovedal poľský škandál, známy ako dubajská aféra, z roku 2014. Na svetlo sveta unikli informácie, že viaceré celebrity poľského šoubiznisu si na udržanie luxusného životného štandardu privyrábali poskytovaním sexuálnych služieb bohatým Arabom. Skutočnými udalosťami sa inšpiroval poučný film režisérky Marie Sadowskej, ktorý mapuje vzostup a pád ambicióznej dievčiny z poľskej zapadnutej dediny.

Jej sen o lepšom živote začal naberať reálne kontúry na modelingovom móle. Emi (Paulina Gałązka) síce nebola dostatočne oslňujúca na výhru korunky krásy, no na zvádzanie solventných cudzincov mala tie správne parametre a netrpela ani zbytočnými morálnymi zábranami. Do víru rýchlych zárobkov ju zlanárila skúsená pasáčka Dorota (Katarzyna Figura), ktorá sa neštítila predávať ani vlastnú dcéru Mariannu (Katarzyna Sawczuk). Hlad po peniazoch ťažko nasýtiť a po chvíli sa objaví jackpot v podobe zákazky pre dubajského princa. Zohnať 50 dievčat na neviazanú párty na milionárskej jachte však už nie je nenápadný biznis a pozlátko života na vysokej nohe začne rýchlo ukazovať svoju odvrátenú tvár.

Osobne ma fascinuje fenomenálny úspech nového žánru rýchlo kvasených erotických romancí z poľskej produkcie, ktorý odštartoval nedávny hit, medzičasom už trilógia, 365 dní (2020 – 2022). Tvorcovia namiešali divácky úspešnú formulu z vizuálne strhujúcich ingrediencií v podobe príťažlivých tiel, atraktívnych dovolenkových destinácií, luxusných príbytkov a drahých automobilov. Banálny príbeh zľahka nestabilnej Popolušky zamilovanej do svojho gangsterského princa razantne atakuje základné pudy. Kto by sa pozastavoval nad prízemnou plochosťou scenára, keď videoklipový charakter filmu divákom k zážitku v tomto žánri evidentne stačí?

V podobnom štýle sa na prvý pohľad vezú aj Dievčatá z Dubaja. Scenár však adaptuje rovnomennú knižnú predlohu investigatívneho novinára Piotra Krysiaka z roku 2018, takže dej filmu disponuje prepracovanejším príbehom ako erotická rozprávka z červenej knižnice. Režisérka Sadowska nemala v úmysle iba priblížiť lákavý svet luxusných spoločníčok, ale aj ponúknuť morálne ponaučenie. Hoci sú prvé dve tretiny filmu venované detailnému vzostupu impéria s bielym mäsom, tretie dejstvo nečakane zmení tón a prepne do depresívneho módu odhaľujúceho riziká nelegálneho biznisu. Bohužiaľ Sadowska v prepálenej dĺžke 146 minút nenašla rozumný dramaturgický balans a poslednú tretinu vyrozprávala značne skratkovite.

Trpí tým záverečná dynamika a divák má pocit ochudobnenia o poriadny kus deja. Emin pád sa udeje v extrémne zrýchlenom slede a predošlé svedomité budovanie príbehu, či vývoj postáv dostáva riadne na frak. Cítiť, že kopa materiálu ostala na stránkach knihy. Je to však paradoxne tá posledná tretina, ktorá robí z filmu zaujímavý prínos do poľskej kinematografie. Do značnej miery vypovedá o príčinách celospoločenskej krízy hodnôt prítomnej v ľubovoľnej krajine sveta. Podsúva divákovi otázku, či je niečo obdobné možné aj v našom nablýskanom šoubiznise. Navyše, z výpovedí zneužitých dievčat pochytí chvíľkovú úzkosť hádam každý rodič.

Dievčatá z Dubaja Marie Sadowskej tak vo výsledku klamú telom. Trailery lákali na erotikou nabitý príbeh nablýskaných zážitkov po luxuse hladných eskortných spoločníčok. Divák však dostal nevyváženú moralitku o tom, že tetovanie životom oplieskanej call girl zo seba nezoškriabete ani najdrsnejším šmirgľom. Za zmienku však stojí výkon Pauliny Gałązkej v hlavnej úlohe, ktorá ukázala celú škálu hereckých polôh od naivnej tínedžerky, cez neľútostnú dračicu špinavého biznisu až po vytriezvenú obeť vlastného sna o lepších zajtrajškoch. Vlčica z Varšavy vám svojou prenikavosťou síce zotrvá v registri postáv zo zaujímavých krimi príbehov, avšak Maria Sadowska nie je Martin Scorsese.

---