Originálny názov: District 9
Žáner: akčný scifi thriller
Minutáž: 112 minút
Krajina: USA / Nový Zéland
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Neill Blomkamp
Scenár: Neill Blomkamp, Terri Tatchell
Kamera: Trent Opaloch
Hudba:Clinton Shorter
Hrajú: Sharlto Copley, Jason Cope, Nathalie Boltt, Sylvaine Strike, John Sumner, William Allen Young, Nick Blake a ďalší
V roku 1982 sa nad Johannesburgom objaví mimozemská loď. Stáročia kladená otázka dostáva svoju odpoveď. Nie sme tu sami, ale to, čo k nám prišlo, nečakal asi nikto. Na palube lode prieskumné tímy nachádzajú milión zúbožených tvorov. Vlády sveta si s novým problémom nevedia dať rady, a tak sú títo cudzinci umiestnení do provizórneho tábora priamo pod ľoďou. Lenže District 9 sa stáva ich domovom na najbližších 28 rokov a mení sa na typický slum. Problémy stále pribúdajú, ľudia sa ich boja. Dochádza k násilným stretom a k rastu kriminality. Do príbehu sa dostávame práve vo chvíli, keď medzinárodné spoločenstvo rozhodne o ich presťahovaní do nového tábora ďaleko od mesta. District 9 však ukrýva mnohé tajomstvá.
District 9 môžeme rozdeliť do dvoch dejových línii. Prvá a hlavná je dokumentárna. Aby som bol presný, film je nakrútený ako takmer plnohodnotný dokument, ktorý spätne komentuje za účasti rôznorodých odborníkov, kolegov či rodinných príslušníkov hlavnej postavy istú dôležitú udalosť z fiktívnej reality filmu. A to je to nóvum, ktoré sa podarilo priniesť režisérovi Neillovi Blomkampovi.
Druhá línia je naproti tomu klasickým hraným filmom, v ktorom sa ponárame do samotného príbehu a dozvedáme sa, čo sa to vlastne stalo. Režisér však aj v tomto prípade využíva niektoré prvky hojne zastúpené v prvej línii, ako napríklad zábery z bezpečnostných kamier, či komentované pohľady z helikoptér spravodajských štábov. To pomáha vytvárať jednotu filmu, divák prechody medzi líniami necíti a netrpí tým ani vnútorné tempo filmu. Dokumentaristická časť má takmer po celý čas jasnú prevahu, ale so stupňovaním deja silnie tá „hraná”. Najvýraznejšia je práve vo chvíľach, keď akčné scény získavajú na intenzite.
Striedanie týchto dvoch polôh a výborne zvládnutá formálna stránka vytvárajú z Districtu 9 veľmi zaujímavú snímku s rýchlym priebehom a bez náznaku nudy. Vo filme nie je žiadna scéna ani záber zbytočný.
District 9 bol veľmi kladne prijatý po celom svete, ale v zásade nie je až tak výnimočným projektom (ak si samozrejme odmyslíme to, čo sme už spomenuli). V podstate všetky charaktery sú ploché a až priveľmi typické. Ich konanie nedokáže prekvapiť. Ani hlavný hrdina, mimochodom výborne stvárnený doterajším nehercom Sharltom Copleym, neprechádza nijak zvlášť viditeľným psychologickým vývojom. Nie je to v podstate ani hrdina v pravom (kladnom) zmysle slova, čo ale nie je v žánri sci-fi nič výnimočné. Wikus Van De Merwe sa snaží vždy v prvom rade zachrániť svoj život a tomu podriaďuje všetko. Vôbec mu nejde o záchranu mimozemšťanov, či zlepšenie ich podmienok, i keď v istom momente sa tieto polohy spájajú a bojom za seba možno pomôže aj im.
Naproti tomu samotný District 9 kráča cestou klasických sci-fi filmov, ktoré sa snažili upozorniť na určité problémy v ľudskej spoločnosti. Hlavná postava spočiatku proti nim nebojuje, ale je ich súčasťou (dokonca je zjavné, že sa na „páchaní zla“ do určitej miery aj podieľala), čím sa podporuje dokumentárna zložka filmu. Úlohou dokumentu totiž nie je problémy riešiť, ale poukázať na ne a pomenovať ich. A to sa tu v podstate deje. Dozvedáme sa o hrozných podmienkach mimozemšťanov, ich osude, problémoch a vidíme aj to, kto za nimi stojí, ale k riešeniu nedochádza, skôr naopak.
Neill Blomkamp vo svojej celovečernej prvotine skombinoval pútavý koncept a tradičné prvky, či už žánru sci-fi alebo filmu vo všeobecnosti. Vytvoril tak pozoruhodný artefakt, ktorý výrazne ťaží z popkultúry ako takej a nachádza v nej nemálo inšpirácie. Mnohým určite neunikne podobnosť mimozemských zbraní s hrami ako napríklad Half-Life a našli by sme toho viac. Blomkamp sa ukázal najmä ako talentovaný režisér. Pri scenári, ktorý napísal spolu s Terri Tatchell, mu to už išlo o niečo horšie. Mnoho otázok ostáva nevyjasnených (v pláne je našťastie pokračovanie), objavujú sa nelogické miesta, a ako sme už spomenuli, postavy sú príliš štandardné a ploché. No vďaka rýchlemu tempu to až tak nekričí a pri sledovaní nijak zvlášť nevadí.
Každopádne, District 9 patrí medzi veľké prekvapenia tohto roka a určite nebudete ľutovať, ak si ho pozriete. Vďaka svojej silnej téme, civilnému poňatiu a štýlovo vhodne vyriešenému vizuálu, ktorý nápadne pripomína filmy z 80. rokov, by mohol osloviť i divákov, ktorí po sci-fi siahajú len ojedinele.
