Originálny názov: Beasts of the Southern Wild
Žáner: dráma / fantasy
Minutáž: 92 minút
Krajina: USA
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Benh Zeitlin
Scenár: Lucy Alibar, Benh Zeitlin
Kamera: Ben Richardson
Hudba: Dan Romer, Benh Zeitlin
Hrajú: Quvenzhané Wallis, Dwight Henry, Levy Easterly
Moderná civilizácia má množstvo pozitívnych ako aj negatívnych vlastností. Tie negatívne zahŕňajú rôznorodé dopady na spoločnosť, životné prostredie ako aj na život každého jednotlivca. Jedným z týchto nie príliš vítaných civilizačných vplyvov na individuálne ľudské bytosti je aj odtrhnutie života veľkej časti moderných ľudí od prírody, od prirodzeného prostredia, v ktorom sme dlhodobo žili. Miesto toho väčšina ľudstva žije v urbanizovanom svete, kde skôr natrafíte na smog než na motýľa a keď aj naňho natrafíte, pre ten smog ho ani neuvidíte. Vo svete, kde sme všetci zviazaní prepracovaným systémom pravidiel.
A práve v takomto svete nežije šesťročná Hushpuppy (Quvenzhané Wallis). Tá vyrastá bez mamy, ale zato s temperamentným a nevyspytateľným otcom Winkom (Dwight Henry) vo svojráznej komunite Bathtub odrezanej od „civilizovaného“ sveta vodnou hrádzou. Vyrastá obklopená rôznorodou flórou a faunou (z ktorej niekedy je aj chutný obed) v komunite zviazanej s prírodou nielen historicky, ale aj fyzicky. V komunite, kde vo veľkej miere stále vládnu zvyklosti a tradície.
Jedného dňa ale prichádza k Bathtub veľká búrka, ktorá výraznou mierou zamieša životmi obyvateľov komunity, a teda aj samotnej Hushpuppy. Príde storočná voda, zároveň ochorie Wink a zhodou okolností sa prebudia aj prehistorické bájne bytosti zo svojich ľadových skrýš…
Filmov, v ktorých je príbeh budovaný prostredníctvom symbiózy reálneho a imaginárneho sveta, je relatívne veľa. Podobne ako aj v prípade literatúry (viď napríklad viaceré diela Haruki Murakamiho), tieto filmy využívajú túto symbiózu na vrstvenie, ako aj na vypointovanie svojho príbehu. To, čo sa v imaginárnom svete zdá ako vzdialené od reality, v súzvuku s reálnym svetom vytvára jedinečnú zmes emócií a núti diváka/čitateľa k vnímaniu vecí v inom, novom svetle.
Práve to vo veľkej miere využíva aj film Divoké bytosti južných krajín, ktorý ukazuje realitu komunity odtrhnutej od „normálnej“ spoločnosti prostredníctvom perspektívy šesťročného dievčatka a príchodu mýtických bytostí. Ukazuje bolestivý stret týchto svetov, ktorý ale vďaka použitej poetickej optike pôsobí iným dojmom, než by to bolo v prípade, ak by bol film príbeh rozprávaný klasickou metódou. A to práve robí tento film výnimočným, keď jeho poetika spolu so symbiózou reálneho a imaginárneho sveta kladie niektoré otázky na filozofické zamyslenie pre diváka. Otázky, ktoré v určitom kontexte ukazujú základné systematické problémy súčasnej spoločnosti.
Na druhej strane sa ale nimi divák ani nemusí zapodievať a môže sa nechať unášať atmosférou filmu, skvelými hereckými výkonmi v podstate nehercov (vynikajúca je samozrejme malá Quvenzhané Wallis, nominovaná aj na Oscara) a uvažovať nad tým, ako by sa žilo v lone prírody ďaleko od moderných vynálezov, ako sú sociálne služby, povinné očkovanie či hypotéka.
