Do Revenge
Stredoškolská variácia Hitchcocka

Režisérka Jennifer Kaytin Robinson si za svoj celovečerný debut zvolila variáciu na Strangers on a Train (r. 1951) od majstra napätia, Alfreda Hitchcocka. Komédia z prostredia strednej školy pre deti zbohatlíkov vsádza na pichľavý humor, tínedžerské dilemy a krehkosť sociálnej hierarchie u násťročných.

Príbeh si z Hitchcockovho kultu vypožičiava ústrednú zápletku o náhodnom strete cudzincov, ktorý skončí plánovaním dvojitej pomsty. Trik je v tom, že sa pomstia objektom ich nenávisti navzájom, čo ich efektívne zbaví akéhokoľvek podozrenia. Na rozdiel od spomínanej klasiky, v Do Revenge nejde o vraždu, iba z cieľa spraviť sociálneho vydedenca. To ale vôbec neznamená, že zdanlivo prostý plán bude ľahké zrealizovať.

Obsadením film pôsobí ako „Avengers súčasných teenage projektov.“ Hlavnej úlohy pomstiteľky č. 1 sa zhostila Camila Mendes. Tá sa presadila ako členka ústredného osadenstva seriálu Riverdale (od r. 2017). Maya Hawke, dcéra Umy Thurman a Ethana Hawkea, stvárnila jej partnera v zločine. Ju si diváci zase môžu pamätať napríklad zo seriálu Stranger Things.

Okrem hlavného dua sa dostavili Alisha Boe (13 Reasons Why), Sophie Turner (Game of Thrones), Paris Berelc (Tall Girl), či Ava Capri (Love, Victor). Netflix očividne lovil vo vlastnom rybníku a stráži si osvedčených aktérov pre budúce projekty.

Začal som hercami, budem nimi pokračovať. Výkony Mendes a najmä Hawke sú veľmi dobré. Ich maniery, mimika a dikcia sa perfektne hodia k tomuto typu zasadenia deja, ktorý sa okrem vyššie spomenutých Cudzincov vo vlaku určite inšpiroval i seriálovými Pretty Little Liars (r. 2010 – 2017), prípadne čo-to odkukal od Gossip Girl (r. 2007 – 2012). Vďaka nim a podporným výkonom zvyšku obsadenia nestráca dielo hravosť a zaujímavosť, hoci trvá rovné 2 hodiny.

Z vedľajších hercov si to asi najviac užíva Sophie Turner, ktorá nedostáva veľa priestoru, čo je len dobre, pretože takto jej rozkošná hystéria viac vytŕča. Spomenúť musím i Austina Abramsa. Herec známy z oceňovaného seriálového hitu Euphoria (od r. 2019) tu figuruje ako jeden z objektov revanšu. Ktokoľvek mal na starosti casting, prípadne make-up a hairstyling, vedel, čo robí. Abramsov vzhľad je správne slizký, svinstvo jeho povahy sa derie na povrch každým jeho pórom. Jeho tvár sa priam dožaduje použitia sťa boxerského mechu.

Režisérka zvládla debut prekvapivo s bravúrou. Príbeh, ktorý sa javí jednoducho a priamočiaro, sa s plynúcimi minútami zapletá ako vrkoč vlasov. Navyše, plochosť netflixovskej pásovky pre mladšie publikum tu nenájdete.

Pri pohľade na scenár, ktorý Robinson spolutvorila so Celeste Ballard sa človek pozitívnemu výsledku čuduje už menej. Zaujímavá práca s motívom pomsty sa vyznačuje komplexnosťou. Tvorcovia si sú vedomí plurality perspektív a nezabúdajú to zapracovať do deja. Príbeh držia pokope práve pestré juxtapozície poškodeného a poškodzujúceho, pričom často nadobúda jedna osoba oba statusy. Nie najoriginálnejší, no vhodný zvrat osviežuje a sľubuje veľkolepé vyvrcholenie. Navyše sa tu dôvtipne zohľadňuje súčasná spoločenská dynamika a jej dvojtvárnosť.

Je však vidieť, že Robinson je predsa len debutantkou. Nezvláda psychologické nuansy ako spomínaný Hitchcock. Nedokáže humor a ponurosť skĺbiť s bravúrou Martina McDonagha či s prehľadom bratov Coenovcov. Záverečné crescendo je potom scenáristicky a režijne zamotané, klesá na uveriteľnosti a s tým aj na účinnosti. Našťastie nedôjde k dezintegrácii na totálny guláš. Diváka pokrivkávajúci záver neznechutí.

Technická stránka je asi taká, ako sa u „obyčajnej“ komédie o vzťahoch mladistvých dá čakať. Nič nadpriemerné – všetko adekvátne. Kamera, strih i zvuk. Svetlou výnimkou je hudobný podklad. Od mnohých vrstovníkov sa Do Revenge odlišuje v selekcii songov. „Popíku“ či trapu sa tu väčšinou vztyčuje prostredník. Miesto toho sa siaha po overených alt-rockových klasikách, pop rocku, indie rocku a i pop punku.

Nadpriemerná netflixovina ako i nadpriemerná vzťahová komédia – také je Do Revenge. Nečakane chytľavá, suverénne svieža, často humorná a dokonca aj sympatická záležitosť, aká si vašu pozornosť bezpochyby zaslúži. Ak nie ste puritánsky sledujúci, ktorý odmieta čokoľvek zahrňujúce školský život a pubertiakov, 120 minút strávených v prítomnosti tunajších pomstychtivcov bude stáť za to.