Originálny názov: To Rome with Love
Žáner: komédia
Minutáž: 102 minút
Krajina: USA | Taliansko | Španielsko
Rok: 2012
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Woody Allen
Scenár: Woody Allen
Kamera: Darius Khondji
Hrajú: Pierluigi Marchionne, Flavio Parenti, Roberto Benigni, Alison Pill, Alessandro Tiberi, Judy Davis, Alessandra Mastronardi, Alec Baldwin, Carol Alt, Ornela Muti a ďalší
Posledná tvorba neurotického veľmajstra Woodyho Allena pôsobí prinajmenšom rozpačito. Ako keby sa nechával najímať miestnymi cestovnými kanceláriami a nakrúcal zábavných sprievodcov v garde vnadných krásavíc. Rím však nie je New York a typickú allenovskú propagandu nepotrebuje. Navyše sa zdá, že Woodymu akosi dochádza kreatívny dych, hoci jeho návrat na plátno poteší. Možno by majstrovi nezaškodilo dať si malú pauzu. Namiesto každoročného chrlenia polovičných ideí nazbierať dostatok gagov, vtipných situácií a scenár viac domyslieť.
Aktuálne dielo sa skladá zo štyroch poviedok. V prvom príbehu prichádza postarší manželský pár (Judy Davis a Woody Allen) do Ríma spoznať nastávajúceho svojej dcéry, z ktorého nie je jej neurotický otec práve nadšený. V nasledujúcom príbehu si taliansky dav pomýli obyčajného úradníka (Roberto Benigni) s filmovou hviezdou, následkom čoho sa jeho život prevráti hore nohami. Ďalší príbeh rozpráva o zdržanlivom páre a prostitútke v podaní Penélope Cruz, ktorá im pomôže naplniť spoločnú lásku. V poslednej poviedke spoznáme mladý americký pár (Greta Gerwig a Jesse Eisenberg), ktorého životom otrasie nečakaná návšteva začínajúcej herečky Ellen Page a skúseného architekta Aleca Baldwina.
Jednotlivé dejové línie sú v konečnom celku nesúrodé, nespojiteľné v čo i len náznak spoločného posolstva. Poviedky sa na striedačku odohrávajú v rôznych rovinách. V jednej vystupuje pomyseľný poradný duch a druhá je zostavená z krátkych gagov bez zmysluplnej pointy. Allenove talianske potulky vyznievajú necelistvo a bez hlbšej výpovednej hodnoty.
Snímke však nemožno uprieť príjemný pohľad na nádherné rímske scenérie, výstižné poukázanie na talianske stereotypy i klasický allenovský humor. Dočkáme sa utáraných talianskych záletníkov i známych klasických melódií. Humoru je na Woodyho pomery pomenej, no kvantitu vynahrádza jeho absurdná povaha. Nezabudnuteľné budú najmä operné vystúpenia v sprche. Roberto Benigni obstará komické situácie hodné jedinečného Fantozziho. Nesmú chýbať brilantné dialogické pasáže prednesené samotným Allenom.
Zvyšok ako tak drží pokope slušný herecký súbor. S výnimkou iritujúcej Ellen Page v úlohe zvodnej femme fatale. Tento prívlastok oveľa viac vystihuje okúzľujúcu Penélope Cruz. Oproti nej Page pôsobí značne neuroticky až odpudzujúco. Mladá herečka sa do tejto polohy absolútne nehodí. Neoplýva potrebným šarmom a úloha Monicy vyznieva nepresvedčivo. Typické Woodyho alter ego zosobnil Jesse Eisenberg. V Allenových filmoch vždy vystupuje postava muža stojaceho medzi svojou priateľkou a atraktívnou herečkou. Inak tomu nebude ani v prípade rímskych poviedok.
Drobné cameo Ornelly Muti je príjemným prekvapením. Za povšimnutie stojí aj hudobný podmaz plný pravých talianskych melódií. Spolu s rímskym pozadím vytvára jednu zo silných stránok tejto nevyváženej snímky. Režisér zvolil príliš mnoho okruhov, ktorým sa venuje. Ironicky komentuje neduhy spoločnosti, vysmieva sa konzervatívnym názorom, obdivuje mestskú atmosféru a nachádza lásku. Po predchádzajúcich úspechoch v Londýne a Barcelone, nakrútil ešte celkom obstojný Paríž, no s Rímom mu to až tak nevyšlo. Možno, ak by sa snažil poviedky viac prepojiť alebo jednu z nich úplne vypustiť, podarilo by sa mu vytvoriť ucelenejšie dielo s čarovnejšou atmosférou jedinečnej svetovej metropoly. Takto diváci sledujú časovo roztrieštené príbehy plné absurdného humoru s odleskom katalógu cestovného sprievodcu.
Kam to bude nabudúce Woody?
