Doctor Strange
Iron Man po kúzelnícky

Rozbehnutý komiksový gigant Marvel nezaháľa a každoročne chrlí popri zavedených tímovkách i samostatné originy svojich menej známych hrdinov. Túto jeseň sa dostal na rad najsilnejší kúzelník na komiksovom poli, Doctor Strange.

Stephen Strange (Benedict Cumberbatch) patril k najšikovnejším chirurgom, no keďže pýcha spoľahlivo predchádza pád, pri nepeknej autonehode prišiel o svoj jemnocit a nebol schopný udržať viac skalpel. Hľadal všetky možné spôsoby, ako sa rehabilitovať do pôvodnej formy až ho zavialo do ďalekého Nepálu. A tu sa začnú diať divy.

Ak ste naklonení téze, že myseľ je silnejšia ako telo, prídete si s Doctorom Strangeom na svoje. Astrálne sféry či zrkadlové dimenzie ponúknu široké možnosti, s ktorými doteraz žiadny komiks nepracoval. Určitú podobnosť nájdete v Nolanovom Počiatku (Inception, 2010) či dokonca stokrát prefláknutom Matrixe (1999). Nejde však o neopodstatnené kopírovanie. Strange si razí vlastnú cestu. Fanúšikovia ezoteriky a neprebádaných fantazmagorických svetov si tak prídu na svoje.

Ak si odmyslíme zaujímavú vizuálnu formu, ide o klasický Marvel, ktorý šliape podľa osvedčenej mustry. Žiadne veľké prekvapenie, či odklon od jednotného štýlu sa nekoná. Keď im to funguje, načo to meniť.

Hlavný hrdina je dostatočne charizmatický, i keď sprvoti nafúkaný egocentrik, aby dokázal utiahnuť svoju sériu a ako napovie potitulková scéna, úspešne sa včleniť do tímu k Avengerom. Nenadarmo cítiť podobnosť Strangea s Tonym Starkom. Povráva sa, že má nahradiť Starkovu avengerovskú pozíciu lídra. Robert Downey Jr. už má kreslených políčok asi plné zuby. Nemôžeme sa mu čudovať, od prvého Iron Mana ubehlo už veľa filmov. Cumberbatch prevezme jeho žezlo spoľahlivo.

Strange je určite vítaným novým vetrom, zabehnuté multiverzum ním získalo ďalší rozmer. Nesie sa s ním viacero zaujímavých postáv. Či už je to duchovná mentorka Prastará, ktorú zaobstarala holohlavá Tilda Swinton alebo rozporuplný kúzelnícky učeň Mordo s tvárou Chiwetela Ejiofora, ktorého si pamätáme z 12 rokov otrokom (Twelve Years a Slave, 2013). Pomenej priestoru tentokrát dostala láska, ktorej objekt predstavovala zdravotníčka Christine (Rachel McAdams) a čo zamrzí viac, rovnako obišiel hlavný záporák Kaecilius, ktorého stvoril ako vždy vynikajúci Mads Mikkelsen.

Jeho postava vzbudzovala nemalý záujem, nakoľko vzišla z rovnakého rádu učňov ako Strange a Mordo. Mikkelsen však využil menší priestor dokonale. Nielen jeho temné očné tiene vám ostanú v pamäti. Dej má výborné tempo, minutáž ubehne veľmi rýchlo. Humor funguje ako vždy na jednotku a Marvel dokázal urobiť vtipným aj Cumberbatcha.

Zopár neduhov sa nájde i v tomto prípade. Zrod hrdinu je prirýchly, a tak trochu plochý. Aj s fotografickou pamäťou sa zo skeptického chirurga stal majster kúziel akosi podozrivo svižne. Záporák robil čo mohol, no klasicky nedostal priestor, aký by si zaslúžil. Nie práve hercovou vinou je v úzadí. Tu však platí overené – film je taký dobrý, aký výrazný je antagonista. Strange má teda v tomto ohľade isté rezervy.

Hudobný podmaz ako takmer pri každej marvelovke ostal tuctový, ťažko si vybavíte čo i len jeden motív. Škoda, že sa Doctor Strange nevydal trošku temnejšou cestou. Aj v rukách skúseného Scotta Dericksona, majstra novodobého hororu (V moci diabla, Sinister, Zbav nás zlého), ostal farebnou zábavou pre celú rodinu. Zábavou na úrovni s prísľubom perspektívnych zajtrajškov. Čo viac by si Marvel mohol priať?

---