Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva
Prelom v Marvel univerze

Keď vo svojom ostatnom filme Spider-Man otvoril cestu do ďalších vesmírov, načrtol tým potenciál toho, čo môžu tvorcovia superhrdinských filmov využiť a vyvolal vlnu nostalgie. Jeho kolega Doctor Strange sa už púšťa do prechodov cez rôzne svety naplno.

Viac než o dej sa verejnosť pri tomto filme bála o spôsob, akým bude rozprávanie o novom dobrodružstve z Marvel univerza vedené. No, bála možno nie je to správne slovo, lebo režisér Sam Raimi patrí medzi skúsených tvorcov. Pravdou však je, že má blízko najmä k hororu. Na strašenie pritom nie sú fanúšikovia Marvelu zvyknutí. Hororových prvkov býva vo filmoch o superhrdinoch málo (ak vôbec nejaké sú). V tomto prípade si však najmä milovník najstrašidelnejšieho žánru prišiel aspoň trochu na svoje.

Nový Dr. Strange (v origináli Doctor Strange in the Multiverse of Madness) neponúka náročný dej, práve naopak. Viac než ten je však zaujímavejšie vnútorné prežívanie hlavných postáv. Osobitne Wandy Maximoff (Elizabeth Olsen), schopnej a ochotnej obetovať všetko pre vidinu šťastnej rodiny, ktorá k nej (alebo jej?) však nepatrí. Viac o jej charaktere by mohol prezradiť seriál WandaVision, žiaľ, ten bol pre slovenského diváka nedostupný, pretože ho vysielala streamingová služba Disney+, ktorá zatiaľ len sľubuje, že jedného dňa dorazí aj na Slovensko. Napriek tomu si neznalý divák film užije, hoci najmä v prvej polovici môže pri niektorých scénach tápať.

Osobitne zaujímavý je hlavný hrdina, ktorý sa, rovnako ako v prvom samostatnom dobrodružstve, snaží trochu viac porozumieť sám sebe. Tentoraz na to ide však z trochu nového uhla, a tak sa divák dozvie nielen to, že mu je vlastný čierny humor a tak trochu arogantné správanie, ale najmä to, čo ho k tomu vedie. Citová rovina posúva obe postavy do nového svetla a do veľkej miery pomáha divákovi porozumieť ich motiváciám.

Špeciálnym efektom môžeme vytknúť len maličké nedostatky. Akčné scény aj vďaka nim vyzerajú dostatočne pompézne, nehovoriac o príšerách, ktoré nemajú ľudskú podobu. Tie síce nedostanú veľký priestor, v zásade to však nevadí – podstatné sú hlavne ľudské postavy. Benedict Cumberbatch navyše zvláda sám seba vo viacerých variantoch a v niekoľkých vesmíroch (vrátane verzie, v ktorej nie je tak celkom živý), pričom mu výrazne pomáha práca šikovných maskérov. No a zabudnúť nesmiem ani na vynikajúci hudobný podmaz Dannyho Elfmana.

Film Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva sa môže vďaka miestami skratkovitému scenáru zdať nedotiahnutý. Ak ste fanúšikmi trojhodinových eposov s hluchými miestami, toto nie je snímka pre vás, inak však skôr oceňujem, že sa takýmto spôsobom tvorcovia vyhli nude. V dvoch-troch scénach mi chýbalo, aby nechali dianie na plátne v divákovi doznieť, inak mi však kratšia stopáž vyhovuje.

Prekvapí aj množstvo (nekrvavej) brutality, ktorá v divákovi zarezonuje, ako aj hororové prvky. V oboch prípadoch ide pozitívum. Chvíľami som sa zamýšľal nad tým, či by dostupnosť nemala byť vyššie – čiže aspoň od 15 rokov, namiesto aktuálnej dvanástky. Toto však neberiem ako mínus, skôr naopak. Vnútorný svet Stephena Strangea je veľmi brutálny a občas sa to jednoducho prenesie aj do sveta vonkajšieho.

Najnovší marvelovský film bude mať zrejme veľa negatívnych ohlasov: kvôli žánrovému posunu, svojskému scenáru, nepochopeniu pre nedostupný seriál WandaVision či pocitu, že potenciál multiverza bol nevyužitý. Oproti dávke originality, chuti experimentovať, zábavnosti a mnohým ďalším detailom, som však ochotný všetky nedostatky prehliadnuť. Strange predsa musí byť aj trochu čudný, nie?