Dokonalý trik

Veľa ľudí má potrebu vynikať nad ostatnými. Chcú byť skrátka najlepší (aspoň v niečom). Rivalita existuje odjakživa a veľmi často sa s ňou stretávame napríklad v zamestnaní. Je to pozorovateľné hlavne v rámci rovnakých profesií. Robert Angier (Hugh Jackman) a Alfred Borden (Christian Bale) sú obaja začínajúci kúzelníci a rozhodne nie sú v tomto smere žiadnou výnimkou. Spočiatku boli priateľmi, no neskôr došlo pri predvádzaní jedného spoločného kúzla k tragédii, pri ktorej zahynula Robertova manželka a ten z jej smrti obvinil práve Alfreda. Priateľstvo sa tak postupne mení na rivalitu až nepriateľstvo alebo Batman vs. Wolverine – kto z koho…

O obsahu sa nechcem príliš rozpisovať, pretože dejové zvraty sú tak časté a fascinujúce zároveň, že je najlepšie o deji toho príliš veľa nevedieť a radšej sa nechať milo (resp. nemilo) prekvapiť. Spomeniem len, že zbytok príbehu sa už nesie v znamení súťaživosti (na život a na smrť), počas ktorej sa snaží jeden z rivalov za každú cenu odhaliť kúzlo toho druhého a vymyslieť ešte lepšie. Neskôr však jeden zo súperov vymyslí (dokonalé) kúzlo a druhý zrazu nie je schopný prísť na jeho podstatu.

Scenár k filmu Dokonalý trik, ktorý je prepracovaný do posledného detailu adaptoval podľa knihy Christophera Priesta režisér Christopher Nolan (Memento, Batman začína) spolu so svojim mladším bratom a mňa len prekvapuje, že nezískali oscarovú nomináciu (snímka je nominovaná len v kategórii najlepšia kamera a výprava). Na začiatku budete mať možno trochu problém zorientovať sa v na prvý pohľad jednoduchom príbehu, no film vás neskôr tak pohltí, že si ani nevšimnete jeho pomerne dlhú minutáž. Prirovnal by som to k pozorovaniu kúzelníka, ktorý vám predvádza svoje kúzla. Jeho triky vám možno pripadajú jednoduché, no zároveň je vám jasné, že sú maximálne premyslené a prepracované.

Dokonalý trik je v podstate dokonalým kúzlom, ktoré Nolan prezentuje divákovi a presne tak by sa malo k nemu aj pristupovať. Ako hovorí jedna z vedľajších postáv, človek sa snaží odhaliť podstatu toho ktorého kúzla, no v skutočnosti vlastne pravdu nechce vedieť. Ľudia totiž chcú byť klamaní. Myslím, že z horeuvedeného je zrejmé, že tentoraz budete musieť pri pozeraní zapájať aj svoj mozog. Musíte byť skrátka pozorní, pretože stačí prehliadnuť na prvý pohľad nepatrný okamžik a už môžu nastať problémy s pochopením. Nie náhodou budú viackrát na vašu pozornosť apelovať aj postavy filmu („Are you watching closely?“).

Dokonalý trik môže (opäť len na prvý pohľad) trochu pripomínať nedávneho Iluzionistu. V skutočnosti však ide o výrazne odlišné filmy a spoločné majú nanajvýš to, že sa obidva odohrávajú na prelome 19. a 20. storočia a v obidvoch sa vyskytujú kúzla. Je pravda, že Iluzionista disponoval „prekvapujúcou“ pointou, z ktorej som bol mierne zaskočený, no nebolo to nič v porovnaní s Nolanovým najnovším filmom.

Tam som bol zaskočený od samého začiatku a nebol som si istý prakticky ničím a nikým. Postavy sú tak tajuplné, že nemožno ani o jednej z nich s určitosťou prehlásiť, že ide o kladnú alebo zápornú postavu. Síce si na začiatku filmu (tak v prvých 30 minútach) postavy „zaškatuľkujete“, no Nolan vás následne popletie tak, že si už vážne ničím nebudete istí. A to sa týka nielen hlavných, ale aj vedľajších postáv.

K neistote výrazne prispievajú aj herecké výkony, ktoré sú v podstate bezchybné. Bale, Jackman, Caine, Johansson a prekvapivo aj David Bowie (ktorý sa prevtelil do asi najtajomnejšej postavy celého príbehu). Musím však povedať, že jeden trik som predsa len (aspoň z časti) odhalil. Jedna z postáv totiž v príbehu zomrie, no prakticky hneď mi bolo jasné, že v skutočnosti to s jej smrťou nebude až taká pravda, ako sa na prvý pohľad zdá. V závere filmu som bol napriek tomu prekvapený a rozhodne som nečakal tak skvostné finále.

Naozaj neviem, čo viac by som o Dokonalom triku (ktorý sa v tomto prípade rovná dokonalému filmu) napísal. Pri pozeraní filmov všeobecne sa predovšetkým rád zabávam. Nemám rád príliš zložité príbehy, ktorých pointu nikdy poriadne nepochopím. Dokonalý trik ma však zaujal natoľko, že ma rozmýšľanie doslova bavilo (a pritom vôbec nebolelo). Z kina som odchádzal ako po ukážkovom kúzelníckom predstavení, i keď som pravdepodobne neprišiel na to, v čom bol trik. Niekedy asi skrátka chcem byť klamaný…

---