Originálny názov: Perfect Sense
Žáner:romantická dráma
Minutáž: 92 minút
Krajina: Nemecko / Veľká Británia / Švédsko / Dánsko
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 15
Réžia: David MacKenzie
Scenár: Kim Fupz Aakeson
Kamera: Giles Nuttgens
Hudba: Max Richter
Hrajú: Eva Green, Ewan McGregor, Connie Nielsen, Stephen Dillane, Ewen Bremner, Denis Lawson, Alastair Mackenzie, Liz Strange, James Watson, Richard Mack a ďalší
Meno režiséra Davida MacKenzieho si filmoví diváci najčastejšie spájajú s kritizovaným filmom Samec z roku 2009. Okrem naivného scenára a hereckého výkonu Ashtona Kutchera bol predmetom kritiky aj samotný MacKenzie. Dokonalý zmysel bol preňho príležitosťou na nápravu mierne pošramotenej reputácie, treba však povedať, že si nezvolil práve najjednoduchšiu cestu. Snaha ponúknuť filmovému publiku alternatívu k okukaným katastrofickým, pandemickým a apokalyptickým filmom, ktorých sa každoročne objaví hneď niekoľko, je síce chvályhodná, ale i dosť riskantná. Hneď v úvode recenzie však treba povedať, že čo sa týka režijnej stránky.
Dokonalý zmysel je oveľa lepším filmom než spomínaný Samec. MacKenzie upustil od videoklipovej štylizácie a hoci tentoraz pracoval s minimalistickým rozpočtom a na rozdiel od väčšiny ostatných apokalyptických filmov prakticky nepoužíval drahé špeciálne efekty, film rozhodne nepôsobí lacno. Režisér tak zároveň dokázal, že skazu ľudstva je možné zobraziť aj bez investovania miliónov dolárov. Vystačil si s veľmi originálnym námetom, niekoľkými tmavými miestnosťami a ponurými ulicami, ktoré po strate každého ďalšieho zmyslu pôsobia ešte nehostinnejšie a depresívnejšie.
Epidemiologička Susan (Eva Green) neprežíva práve najpríjemnejšie životné obdobie. Nedarí sa jej v súkromí a následkom opakovaných sklamaní sú depresie, ktoré už negatívne ovplyvňujú aj jej náročné a zodpovedné zamestnanie. Ťaží ju tiež smutné tajomstvo, ktoré zatiaľ nikdy nikomu neprezradila. Oporu nachádza len v sestre (Connie Nielsen). Jej stretnutie so šéfkuchárom Michaelom (Ewan McGregor) spočiatku vyzerá ako nevydarený flirt na jednu noc, na základe tejto prvej noci (a zrejme aj svojich predchádzajúcich skúseností) mu príliš nedôveruje a od vzťahu si nič nesľubuje. Navyše, v práci sa nečakane stretne s množstvom prípadov nervového zrútenia a následnej trvalej straty čuchu, ktorá týchto ľudí postihla. Prípady pribúdajú a snaha objaviť pôvod tohto čudného ochorenia je rovnako neúspešná ako obmedzovanie jeho šírenia. Onedlho sú bez čuchu všetci ľudia na Zemi, objavujú sa prvé prípady straty chuti a nikto netuší, čo bude nasledovať.
Pozitívnou stránkou príbehu je predovšetkým upriamenie pozornosti na individuálne prežívanie katastrofy, ktorej rôzni ľudia pripisujú rôzny pôvod. „Pomsta“ prírody ako následok znečisťovania životného prostredia? Teroristický útok? Mimozemská invázia? Táto otázka zostáva nezodpovedaná počas celého trvania filmu a zostáva na divákovi, aby si vybral možnosť, ktorá je preňho najpravdepodobnejšia. Okrem sondy do duší dvoch veľmi rozdielnych ľudí, ktorí však napokon majú mnoho spoločného, film zobrazuje aj viacero výjavov vypovedajúcich mnoho o ľudskej prirodzenosti. Problémom však je, že hoci Eva Green i Ewan McGregor podávajú veľmi solídne herecké výkony, ako dvojica nepôsobia presvedčivo. Chýba im iskra, chémia a povestné „niečo navyše“, ktoré robia romancu na pozadí konca sveta a skazy skutočne osudovou a uveriteľnou. Ako jednotlivcom im niet čo vyčítať, ale keďže v centre pozornosti sú predovšetkým ako pár milencov, je veľká škoda, že ich vzájomné city nepôsobia viac autenticky. Chýbajúca „chémia“ sa prejavuje aj pri milostných scénach, ktorých je vo filme naozaj neúrekom.
Výkon hercov vo vedľajších úlohách je veľmi ťažké zhodnotiť, pretože dostali popri ústrednej dvojici veľmi málo priestoru. Spomeniem však Ewena Bremnera (známy ako alkoholik a narkoman Spud z filmu Trainspotting), ktorý sa opäť zišiel v jednom filme s Ewanom McGregorom. Tentoraz hrá jedného z kuchárov v Michaelovej reštaurácii, ktorý „aktivuje“ svoje zvyšné zmysly čuchaním rajského plynu, pôvodne určeného na výrobu šľahačky.
Originalitu základného námetu však narúša nielen chýbajúca iskra medzi hlavnými hrdinami, ale aj zdĺhavé a často nadbytočné obrazové sekvencie, počas ktorých rozprávačka príbehu vysvetľuje veci a situácie, na ktoré sa počas filmu pozeráme – význam „toho všetkého“ a ešte raz zdôrazňuje to, na čom podľa filmu najviac záleží, lepšie povedané zdôrazňuje jedinú vec, na ktorej záleží – láska spojená s odpustením. Vnímavý divák nielenže podobné vysvetlenia nepotrebuje, pretože z filmu priamo vyplývajú, ale takýto prístup ho prípadne môže aj uraziť. Tvorcovia akoby predpokladali, že niektorí diváci film nedostatočne pochopia a zrejme cítili potrebu „podčiarknuť“ to, čo chceli povedať (súčasnú podobu medziľudských vzťahov, ktorým chýba dôvera a skutočná intimita).
Otvorenosť interpretácie príčin vypuknutia pandémie akútnej straty zmyslov má tiež svoje negatíva. Tvorcovia naznačujú mnohé príčiny, čím zároveň mapujú kľúčové problémy súčasného sveta, a to problémy sociálne, kultúrne, politické, ekonomické aj ekologické. Tento okruh je skutočne veľmi široký. Nie je preto prekvapením, že snaha pretaviť všetky tieto závažné javy do príbehu filmu spôsobila, že sú síce všetky naznačené v obrazoch, dialógoch postáv i monológoch rozprávačky, ale každému z nich patrí pomerne malý priestor – chvíľami teda film pôsobí, akoby hovoril zároveň o všetkom aj ničom.
Dokonalý zmysel je napriek viacerým negatívam režisérsky dobre zvládnutý film s originálnym námetom. Pri zobrazovaní pandémie si bohato vystačí s niekoľkými prostrediami ladenými prevažne do sivej a čiernej farby a nepotrebuje ohurovať špeciálnymi efektmi a prebytkom záberov masovej paniky. Sledovanie postupného intímneho zbližovania ústrednej dvojice nám dáva dostatok priestoru na uvažovanie o problémoch, o ktorých bežne neuvažujeme (a ani uvažovať nechceme). Film je silnou výpoveďou o ľudskej povahe, o tom, čo v skutočnosti znamená byť človekom – a využíva pri tom tie najextrémnejšie okolnosti.
Okrem poskytnutia veľmi osobného pohľadu na zánik ľudstva a jeho možné príčiny, dokáže u divákov vyvolať množstvo protichodných pocitov, ktoré všetky smerujú k podvedomému strachu, že takáto postupná strata zmyslov by mohla postihnúť niektorého z nás alebo rovno nás všetkých. Ak by sa tvorcovia vzdali doplňujúceho vysvetľovania toho, na čo sme sa vo filme celý čas dívali a Eva s Ewanom alias Susan s Michaelom by boli o kúsok viac presvedčivejší ako dvojica, konečné hodnotenie by určite išlo ešte vyššie. Štvrtú hviezdičku pridávam za jednu z najlepších scén vo filme – za nikdy nevypočuté vyznanie lásky.
