Dolemite Is My Name
Eddie Murphy si napráva povesť

Koncom októbra sa na streamovacej službe Netflix objavila novinka s Eddiem Murphym v hlavnej úlohe. Nebol prezlečený ani za dobrosrdečného obézneho profesora, ani za rôzne veľké dámy v rokoch. Hral, dokonca, len jednu postavu. Hneď je jasné, že nejde o ďalšiu z viac-menej otravných komédií, ktorých ako herec v niekoľkých hlavných rolách nakrútil v 90. a dvetisícich rokoch viac ako dosť. Dolemite Is My Name (v českom preklade Jmenuju se Dolemite) patrí jednoznačne medzi to lepšie, čo vzišlo z produkcie Netflixu.

Biografická komediálna dráma sa venuje vzostupu kariéry Rudyho Ray Moora. V našom (stredo)európskom kontexte nejde o známu postavu, no jeho komediálna a hudobná tvorba zo 70. rokov mala veľký dopad na vývoj rapu, žánru blacksploitation filmov a celkovo černošskej subkultúry. Živil sa ako predavač platní a privyrábal si ako spevák aj zabávač – podľa filmu skôr neúspešne –, neskôr už úspešnejšie ako stand-up komik, herec a filmový producent (vlastných filmov, samozrejme).

Dolemite je jeho alter-ego. Inšpiráciou mu boli urbánne legendy tých najvšivavejších mestských zákutí, podľa ktorých vytvoril Moore pre svoju stand-up postavu obscénneho pasáka, ktorý odoláva zákonom a zrejme aj pravidlám prírody, keďže mu napriek jeho veku a brušku štyridsiatnika podľahne každá. Z jeho humoru dostanú diváci filmu ochutnať niekoľkokrát a nemusí im byť po vôli. Je vulgárny a poriadne presiaknutý sexom, ale to nech vám nevadí. Pozeráte sa na výňatok z dejín popkultúry afroamerického publika, ktorý vznikol na pozadí sporu, či treba černošskú populáciu z kraja spoločnosti pozdvihnúť intelektuálnymi cestami zvrchu alebo výsmechom voči systému zdola. Pre Dolemitov humor nám možno chýba kontext, no to neznamená, že si film o ňom neužijete.

Murphy o sfilmovaní Moorovho príbehu sníval už celkom dávno. Scenáristickú dvojicu Scotta Alexandra a Larryho Karaszewskiho oslovil v roku 2003. Tí mali v tom čase na svojom konte životopisné snímky Ed Wood (1994) od Tima Burtona či Formanove drámy Ľud verzus Larry Flint (The People vs. Larry Flynt, 1996) a Muž na mesiaci (Man on the Moon, 1999). Scenáristi sa stretli aj so samotným Rudym Ray Moorom ešte kým žil, aby z neho vytiahli životné príhody. Projekt sa však zastavil.

Produkcia sa opäť rozbehla až v roku 2018, a tak 47-ročného Rodyho Ray Moora na začiatku jeho veľkého kariérneho skoku stvárnil v tom čase už o jedenásť rokov starší Eddie Murphy. Stále však nejde v Dolemitovi o ten najvýznamnejší vekový rozdiel medzi postavou a hercom – taký 57-ročný Whesley Snipes si totiž zahral herca a režiséra D’Urvilla Martina, ktorý mal v čase, ktorý komédia zachytáva, len 35 rokov. A zahral ho vierohodne, ani by ste si netipli, že má o pár rôčkov navyše.

Rudyho Ray Moora spoznávame ako muža v stredných rokoch, ktorý sa ešte stále snaží preraziť – najprv vo svojom susedstve, a keď sa mu to podarí, v černošských častiach iných miest. A keď mu ani to nestačí, rozhodne sa dobiť filmový svet. To je už v čase, keď sa platne s jeho nahrávkami, na ktorých recituje do jazzovej a R&B hudby, predávajú vo veľkom, no stále mu mnoho dverí amerického šoubiznisu beztak zostáva zatvorených.

Sledujeme teda príjemne odľahčený biografický film o prekonávaní prekážok, ktorým nás prevedie niekoľko viac než vydarených postáv. Eddie Murphy, Wesley Snipes a aj ich ďalší menej známi hereckí kolegovia sa vedome pohrávajú so zveličením stereotypov, ale neskĺzavajú do paródie samých seba. Ukazujú sa v tom najlepšom komediálnom svetle. Snímka má takmer dve hodiny, no ubehne vám svižne, s úsmevom na perách a popri tom ponúka aj nahliadnutie do viac či menej neviditeľných bariér zábavného priemyslu, ktorým čelili Afroameričania. Film Dolemite z roku 1975 sa hrdo zaradil medzi filmy cielené výhradne na černošské publikum a aj napriek nepriaznivým kritikám, nekonvenčným podmienkam jeho vzniku a neprofesionálnemu hereckému ansámblu patrí medzi ikony doby.

Dolemite Is My Name je vydarenou biografickou komédiou o nevšednej postavičke jednej subkultúry. Niektorí ho považovali len za vulgárny produkt getta a poklesnutej kultúry, no Rudy Ray Moore nakrútil ešte dve pokračovania svojho filmu a ako Dolemite sa objavil v hudobných nahrávkach niekoľkých rapperov v 90. rokoch a aj v ďalších filmoch. Moore si vydobyl miesto vo svetle reflektorov, veril svojej vízii a obetoval jej všetky svoje úspory – a vďaka tomu zanechal po sebe stopu.

---