Dunkirk
Filmárska exhibícia, ktorá stojí za to

O novom autorskom filme Christophera Nolana sa v skratke dá napísať len to, že je to skutočne výnimočný počin, ktorý treba vidieť na veľkom plátne. Takže bežte do kina.

Na druhej strane si nie som úplne istý, ako na Dunkirk zareaguje široké publikum. Je to vojnový film so skvelým hereckým obsadením, ale pomerne inovatívne a neobyčajne spracovaný. Určite nezaškodí vedieť aspoň základné veci o historických udalostiach, ktoré sa spájajú s rovnomenným mestom. Film sa totiž s vysvetľovaním neobťažuje.

Počas mája 1940 sa spojenecké vojská po rýchlom údere nacistického Nemecka ocitli v severozápadnom Francúzku v patovej situácii. Jedinou rozumnou cestou sa zdala evakuácia do Veľkej Británie, čo ich malo zachrániť a ušetriť pre budúce boje. Velitelia sa rozhodli stiahnuť do malého mesta Dunkirk dúfajúc, že sa im domov podarí prepraviť aspoň časť vojakov. Týkalo sa to najmä Britského expedičného zboru, ale aj belgických a kanadských jednotiek (tie však film nespomína). V neposlednom rade aj domácich Francúzov, ktorí navyše za cenu vlastných životov kryli celý ústup.

To, čo vopred vyzeralo ako beznádejná situácia, sa vďaka odhodlaniu všetkých zúčastnených zmenilo na „zázrak“. Za deväť dní sa podarilo za nesmierne ťažkých podmienok cez Lamanšský prieliv preplaviť viac ako 320 tisíc mužov.

Snímka Dunkirk nie je o konkrétnych ľuďoch, je o mieste a najmä o samotnej udalosti. Mnohé postavy, aj tie v podaní slávnych tvárí, nemajú ani poriadne meno. Je teda prítomná určitá anonymizácia, ktorá sa naplno prejavuje v prípade Nemcov. Nepriateľ je prítomný mimo obraz, vidíme len dopady jeho akcií. Najviditeľnejším prejavom sú útočiace lietadlá, ale aj to sú len stroje. Dokonca, keď sa na konci filmu objavia nemeckí vojaci, kamera ich akosi neberie do úvahy.

Dej prebieha v troch líniách, z ktorých každá plynie vo vlastnom čase a nie naraz, ako sa môže zo začiatku zdať. Možno vás to trochu zmetie, ale dá sa v tom pomerne rýchlo zorientovať. Viaceré udalosti totiž vidíme postupne z rôznych uhlov pohľadu. Ako prvá sa rozbieha línia jedného týždňa, ktorá sa odohráva priamo na plážach Dunkirku. Po chvíľke sa pridáva jeden deň, ktorý sprítomňuje dianie na mori a ako posledná jedna hodina, ktorá sa odohráva vo vzduchu.

Okrem komplexnejšieho pohľadu na udalosti to znamená aj to, že výsledný celok je vyrozprávaný nelineárne, čo je v prípade komerčného filmu odvážny krok.

Keďže snímke chýbajú výraznejšie či silnejšie charaktery, divák nemusí byť na ich osudoch a peripetiách až tak emocionálne zainteresovaný. Nolan to však úspešne nahrádza tým, že najmä v prípade pozemnej a námornej línie je divák ako keby medzi vojakmi a mnohé si prežije priamo s nimi vďaka účelnému strihu, výbornej kamere Holanďana Hoyte van Hoytema a skvelej práce so zvukom. Sú to najmä pocity strachu a beznádeje, ktoré sú dotvárané neustálym napätím podporeným soundtrackom Hansa Zimmera.

Silných scén má Dunkirk viac ako dosť. Paradoxne, takmer všetko sme mohli vidieť aj v traileroch a zorientovaný divák vie, o čo ide, ale aj tak všetko, čo má zanechať na divákoch dojem a emocionálnu stopu, tak bez chyby robí.

Na základne vlastných subjektívnych preferencií vám možno to a ono nebude sedieť, ale ako celok Dunkirk šlape na výbornú. Jeho silnou stránkou je totiž aj autenticita. Vizuálne efekty sa používali len v nevyhnutnej miere. Všade, kde to bolo možné, sa išlo nedigitálnou cestou. Nolan dal napríklad vyrobiť repliky civilných ľodí použitých pri evakuácii, na pľaci boli prítomné aj niektoré väčšie lode, skutočné lietadlá a 6000 komparzistov. Masívnou výpravou boli unesení aj samotní herci, podľa ktorých častokrát ani nebolo potrebné hrať, stačilo prirodzene reagovať na dianie okolo.

Obávam sa len jedného. Filmov, ktoré zanechali nesmierne silný dojem, sme v posledných rokoch mali hneď niekoľko. Pri každom z nich sa nešetrilo superlatívami a chválou. Mnohé z nich, ak nie takmer všetky, však v skúške časom neobstáli a dnes si na nich sťažka spomenieme.

Dúfam, že Dunkirk nie je tento prípad, i keď mám pocit, že by mohol byť. A to práve kvôli absencii uchopiteľnejšieho príbehu a istej filmárskej exhibícii, ktorá z neho síce robí filmový opus, ale z dlhodobého hľadiska môže byť na škodu. Aj tak to však stálo za to.

---