Praotec detektívneho žánru Edgar Allan Poe si občas od mystických fantázií odskočil i k romantickým básňam či hororovým poviedkam. V roku 1844 mu učarovalo prostredie ústavu pre duševne narušených. Jeho výnimočné dielo Metóda doktora Téra a profesora Féra bolo nasiaknuté neľudským zlyhaním spoločnosti 19. storočia. Do dnešných kinosál prináša jeho voľnú adaptáciu režisér temného Mechanika (El Maquinista, 2004), Brad Anderson.
Eliza Graves / Stonehearst Asylum
triler
2014 / 112 min.
USA
Réžia
Brad Anderson
Scenár
Joe Gangemi, Edgar Allan Poe
Silnou stránkou filmu je jeho hravý prístup v zobrazovaných podobách šialenstva. Ansámbel rozličných duševných porúch pod jednou strechou budí až tragikomický dojem. Pomätení blázni sa snažia pod benevolentným dohľadom Silasa Lamba vykonávať regulárne činnosti pôvodného personálu a začleniť sa tak do bežného života. Na prvý pohľad sa zdá, že by novátorský prístup liečby mohol byť účinný. No v hraničných situáciách náhradný personál predsa len predvedie ten pravý madhouse.
Divák miestami môže sympatizovať s falošným doktorom Lambom, za čo nesie zásluhy predovšetkým jeho vynikajúci herecký predstaviteľ Ben Kingsley. Dôstojným oponentom je mu Michael Caine v úlohe skutočného riaditeľa ústavu, doktora Salta. V obsadení nie je krokom vedľa ani umienený Jim Sturgess ako mladý lekár Newgate či hysterická Beckinsale. V dobovej róbe to Kate nesvedčí o nič menej ako v latexovom outfite z čias Underworldu.
Zobrazované metódy liečby porúch väznením, elektrošokmi či opakovaným aplikovaním ľadovej vody na hlavu pacienta budia mrazivú hrôzu. Krutosť v zaobchádzaní medikov s duševne chorými vo viktoriánskej dobe nemá obdoby. Akcent na bezvýchodiskovú situáciu končiacu definitívnou lobotómiou autorom vyšiel na výbornú. Je ľahko pochopiteľné, že pomätenci s nižšou formou disfunkcií, schopní relatívne obstojne plánovať, zosnovali za ich nekonečné týranie šialený nápad pomsty. Fakt, že dlhodobá nadvláda bláznov nad podobne rozsiahlym komplexom je čistá utopia hodná narušenej mysle, hádam nie je diváckym spoilerom.
V čom film pokrivkáva je snaha tvorcov o nečakané zvraty. Jeden, dva filmu až tak neuškodia, no ten finálny akosi nefunguje a svojím šokujúcim záverom podkopáva komplexne zaujímavý dej s pracne budovanou atmosférou do lacnejších levelov.
Ak máte radi pochmúrne príbehy z prostredia psychiatrických liečební so znepokojivým, ba až hororovým nádychom, Archa bláznov je niečo pre vás. Ale pozor, nečakajte od tohto diela prepracovanosť Prekliateho ostrova (Shutter Island, 2010). Brad Anderson má od Scorseseho ďaleko.