Edith Piaf

Originálny názov: La Môme

Žáner: životopisná dráma / muzikál
Minutáž: 140 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko / Veľká Británia / Česko
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Olivier Dahan
Scenár: Olivier Dahan, Isabelle Sobelman
Hudba: Tetsuo Nagata
Hrajú: Marion Cotillard, Sylvie Testud, Pascal Greggory, Emmanuelle Seigner, Jean Paul Rouve, Gerard Depardieu, Clotilde Courau, Jean Pierre Martins

Edith Piaf bola veľká speváčka. Napriek tomu, že jej život rozhodne nebol prechádzka ružovou záhradou, dokázala sa vypracovať na jednu z najuznávanejších hudobných osobností všetkých čias. Jej preslávené šansóny, či fenomenálny hlas vyrážajú dych do dnešného dňa. Stále zostáva trvalou inšpiráciou pre mnohé speváčky. A filmový priemysel sa konečne rozhodol previesť jej život na plátna kín.

Film je rozprávaní v niekoľkých dejových líniách, ktoré zachytávajú speváčkiné osudové momenty. Nahliadneme do jej problematického detstva, kedy takmer prišla o zrak, spoznáme jej najväčšie úspechy, tragickú romancu s boxerom Cerbanom ,ale aj jej závislosť na alkohole a drogách, pletky s mafiou. Sledujeme jej život až po trpký pád na samotné dno. Po celý ten čas sa na plátne striedajú Edithine legendárne šansóny, či už v pôvodnej alebo inštrumentálnej podobe.

Edith Piaf je na zhodnotenie veľmi rozporuplný film. Na jednej strane sa dá označiť za veľmi trpké sklamanie, no taktiež aj ako atmosfericky takmer dokonalá pocta jednej výnimočnej žene. Olivier Dahan zvolil veľmi náročný postup rozprávania, čo sa mu v niektorých pasážach nemilo vypomstilo. Dahan vonkoncom nepatrí do elity dvakrát najskúsenejších. Problematické sú pre neho momenty najmä uprostred filmu, kedy sa sám zamotáva do svojej siete a nie raz nevie „kudy-kam“. Na strane druhej vám však naservíruje toľké množstvo nezabudnuteľných obrazov, že hodíte podobne ako Edith všetko za hlavu a pri záverečnom vystúpení, keď sa rozoznel legendárny šansón Non, Je Ne Regrette Rien ( Nič neľutujem), máte sto chutí donútiť všetkých účastníkov kina na standing ovation.

Dahan by mal za obrovskú pôsobivosť svojho filmu ruky-nohy bozkávať hereckému obsadeniu, ktorému vojvodí fenomenálny výkon Marion Cotillard v úlohe Edith Piaf. Marion predvádza výkon hodný Oscara a v kľude poviem, že jej kreácia nemá obdobu a je porovnateľná jedine s výkonom Roberta De Nira v Zúriacom býkovi (toľko eufemizmov som ešte v živote nepoužil). Cotillard je ako Piaf tak strašidelne presvedčivá, že miestami si myslíte, že speváčka vstala z mŕtvych. Cítiť je to najmä pri hudobných číslach, kde Marion chytá playback priam hrozivo dokonale. Z obsadenia stojí za zmienku tradične skvelý Gerard Depardieu v roli speváčkinho objaviteľa Louisa Leplée a taktiež vynikajúci Jean Pierre Martins ako Edithin osudový muž Marcel.

Medzi najväčšie klady, teda popri spomínanom herectve, patrí aj paradoxne najväčší zápor filmu. Jeho rozkúskovanosť. Edith Piaf je ako veľká skladačka, ktorej kúsky akoby sme s Dahanom počas 140tich minút hľadali. V tomto ohľade je Edith Piaf po spŕške tradične pojatých životopisných snímkach veľmi prijemne osvieženie, ktoré však ma tendenciu osloviť jedine náročného diváka, keďže ten obyčajný si počas úmornej dĺžky môže kľudne zdriemnuť. Dahan stojí aj za nadpriemerným scenárom, kde dokazuje, že v ňom drieme duch nadaného filmára (čo je pri myšlienke, že tento muž nakrútil pokračovanie Purpurových riek celkom príjemný šok) No a samozrejme, ďalší superlatív filmu je bez debaty jeho hudobný sprievod, ktorý je celý založený na speváčkiných šansónoch.

Takže, zápory som už naznačil v predchádzajúcom odstavci. Nech dodáva rozkúskovanie Edithinho života filmu akúkoľvek pôsobivosť, Dahan nie je tak skúsený režisér, aby tak náročný štýl celý utiahol. Spomenul som, že režisérová neistota je cítiť najmä v najdôležitejšej pasáži – v strede filmu. Obrazom chýba taktiež nejaká opodstatnená logická následnosť, čo má za následok to, že vo filme uvidíme nie jedno prázdne miesto, ktoré robí film nechcene nudným.

Komu to odporučiť? Film Edith Piaf je určený len serióznym, trpezlivým divákom, ktorý vrtošivú Dahanovu réžiu dokážu ospravedlniť a sú schopný stráviť úžasné dve hodiny naplnené hudbou od Edith Piaf. Ak sa však skôr chystáte po druhýkrát presvedčiť, že Hory majú oči, tak sa sále s Edith Piaf oblúkom vyhnite.

Napriek svojim nemalým chybám je Edith Piaf veľmi dobrý film. Dahan nedokázal z témy vytaviť maximum. Za to však stvoril pozoruhodné filmové dielo, ktoré k dokonalosti predsa len nemalo až tak ďaleko. Niekoľko obrazov vám zabezpečí úzkostnú náladu na mesiac dopredu (hysterický žiaľ za milovaným mužom, či jej zúfalá snaha neprerušiť koncert napriek kolapsu). Oplatí sa vidieť dych vyrážajúci herecký koncert Marion Cotillard a taktiež stojí za to spoznať tragický životný príbeh jednej veľmi výnimočnej ženy.