Elvis
Ako zabiť talent

Austrálskeho režiséra Baza Luhrmanna poznáme ako rozprávača opulentných príbehov silnej lásky, ktorá končí tragicky. Či to boli mladučkí zaľúbenci Romeo a Júlia (1996), muzikálne Moulin Rouge! (2001) alebo naposledy klasický Veľký Gatsby (2013), všetky spomenuté filmy nás ohurovali priam hypnotickým štýlom vo videoklipovom strihu s veľkolepou výpravou.

Hlboké vzťahy prekonávajúce náročné skúšky lásky sú spoločným menovateľom všetkých Luhrmannových diel. V tomto duchu prináša po dlhoročnej režijnej odmlke vizuálne výrazný tvorca svoju verziu životopisu Kráľa rock n´rollu. Ucelený príbeh Elvisa Presleyho nás prenesie od prameňov jeho hudobnej inšpirácie až po dramatický skon.

Do hlavnej úlohy ikonickej legendy šoubiznisu obsadil pomerne neznámeho Austina Butlera. Kalifornský tridsiatnik s hudobným nadaním a skúsenosťami z modelingu sa zhostil náročnej a do veľkej miery stresujúcej role na výbornú. Elvisa mal naštudovaného do najmenších detailov. Jeho poburujúce pohyby na vystúpeniach, bohémsku mimiku, hviezdne gestá i nezameniteľnú farbu hlasu imitoval bravúrne. Butler si splnil domácu úlohu poctivo.

Luhrmann však vyrozprával Kráľov životný príbeh z pohľadu jeho kontroverzného manažéra, plukovníka Toma Parkera, ktorého si s veľkou chuťou zahral tučnou maskou obalený Tom Hanks. Geniálneho manipulátora, neprimerane obohacujúceho sa na Elvisovej sláve, si prevažne pozitívne role stvárňujúci Hanks vyslovene užíva. Nečudoval by som sa, ak by si za tento slizký part vyslúžil nomináciu na cenu Akadémie, rovnako ako Butler za hlavnú úlohu. Plukovník Parker zazrel v mladom nádejnom spevákovi potenciál dosiahnuť na hviezdy a chňapol po ňom ako po zlatej husi. Pod správnym vedením znesie jedno zlaté vajce za druhým. Ako dej postupne ukazuje, Parker svojim magickým talentom presvedčiť tých správnych ľudí skutočne vyniesol Presleyho na piedestál amerického hudobného priemyslu. Avšak Elvis si vo svojej mladíckej zaslepenosti absolútne neuvedomoval, akú daň si vyberie sláva.

Efektné rozprávanie vo frenetickom tempe využíva štedrú plochu 159 minút na komplexné zachytenie Elvisovho života. Nazrieme do jeho útlych začiatkov, v ktorých ho ohúrila gospelová hudba. Momenty osvietenia v uvoľňujúcich tónoch černošskej rytmiky majú až spirituálny charakter. Ľahšie tak pochopíme, čo pre chudobného chlapca znamenalo ísť si za svojím snom, nech to stojí čokoľvek. Prvý výrazný komerčný úspech vo vypredanej sále má až zimomriavkový účinok.

Sme tak svedkami Elvisových kľúčových chvíľ, ktoré vďaka intenzívne vťahujúcemu výkonu Austina Butlera prežívame ako by sme my sami stáli na pódiu. Tlieskam spektakulárnej réžii Baza Luhrmanna, vďaka ktorej sme ochutnali radosti i strasti tej najväčšej hudobnej ikony svetového šoubizu. Špecifický režijný štýl dáva možnosť umelcom fantasticky zažiariť. Vkusne zremixované aranžmány Presleyho najväčších hitov tomuto efektu výrazne nahrávali.

Tvorcovia neopomenuli ani dobové témy rasovej segregácie, ani útlak vládnych činiteľov voči poburujúcemu chovaniu mladej generácie. Elvisova rebelská povaha nie je násilného charakteru, ide skôr o číry jemnocit v mene slobodných ideálov. Tie ilustruje práve naivnosť jeho zmýšľania, rovnako ako veľká láska k žene jeho života Priscille (Olivia DeJonge). Kráska ovplyvnila Kráľov život oveľa viac, ako by si podvratný plukovník Parker želal.

V poslednej tretine film výrazne spomalí. Videoklipová mozaika ustupuje dráme umelca, ktorý je pridusený nevýhodným kontraktom na úkor prirodzeného rozmachu na svetových pódiách. Elvis čoraz častejšie siaha po drogách s alkoholom a spúšťa sa strmhlav po deštruktívnej špirále nešťastia až k finálnej katarzii.

Niekomu možno v deji chýbal väčší dôraz na Presleyho drogovú závislosť, či fyzickú premenu z opáleného fešáka na obéznu karikatúru. Film sa veľmi nevenoval ani jeho povinnej vojenskej službe. Hollywoodske herecké obdobie bolo taktiež značne upozadené. Mne osobne vo filme chýbal najmä známy stret s prezidentom Nixonom. Možno sa však raz dočkáme dlhšej nezostrihanej verzie, ktorá epizodickú skratkovitosť dôležitých období napraví. Režijný zreteľ Buzza Luhrmanna sa zameral primárne na vzostup a pád hviezdy zosnovaný plukovníkom Parkerom. Vo filme obaja vystupujú ako rovnocenní tvorcovia jedného veľkého sna. Očakávaný tragický záver je zobrazený odľahčenou a veľmi decentnou formou.

Fascinujúci životopis hudobnej megastar nemusí sadnúť každému. Nejeden divák mal vďaka prepálenej dĺžke v závere problém obsedieť v kinosále. Podobným dramaturgickým neduhom straty tempa trpela aj režisérova slávna Austrália (2008). Napriek drobným nedostatkom je podľa mňa filmový výsledok v skutku hoden Elvisovej povesti hudobného Kráľa.