Žáner: sci-fi triler
Minutáž: 109 minút
Krajina: USA
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Neill Blomkamp
Scenár: Neill Blomkamp
Kamera: Trent Opaloch
Hudba: Ryan Amon
Hrajú: Matt Damon, Jodie Foster, Sharlto Copley, William Fichtner, Alice Braga, Talisa Soto , Diego Luna, Carly Pope, Michael Shanks, Ona Grauer a ďalší
Od tohto filmu som čakal viac. Neill Blomkamp sa však až príliš verne vydal v šľapajách svojho celovečerného debutu District 9. Tematická spriaznenosť bola zrejmá, ale mnoho vecí je až zarážajúco rovnakých. Týka sa to najmä výstavby príbehu a psychologického vývoja postáv.
Viac ako polovica filmu sa odohráva v chudobných slumoch okolo Los Angeles roku 2154. Tu sa ešte Blomkampovi darí robiť svoju robotu viac ako dobre. Film je síce poňatý trochu viac osobnejšie, než sa dalo čakať, ale to samo o sebe nie je problém. Je to pre neho však prostredie, v ktorom sa vie pohybovať a má v kombinácii s modernou technikou svoje čaro. A práve tieto viditeľné rozdiely aj najlepšie ilustrujú sociálne problémy daného sveta. Tu niekde v sirotinci vyrástol aj hlavný hrdina, bývalý zlodej áut Max De Costa. V podaní Matta Damona síce do tohto prostredia napriek všetkej snahe nezapadá, ale jeho hereckému podaniu nemôžeme nič vyčítať.
A síce by tu aj bol dôvod, ale za nevýraznosť jeho postavy môže skôr scenár. Určitá utiahnutosť Maxa je vzhľadom na jeho zdravotný stav a situáciu pochopiteľná, ale mnohokrát to film oberá o napätie, či drámu a tá tu chýba celkovo. Nedochádza totiž k žiadnemu reálnemu konfliktu medzi postavami, či vo vnútri daných charakterov. Mnohé postavy prejdú počas deja zmenou, ale ich premena nie je samotným filmom vôbec zachytená. Rovnaký problém chýbajúceho psychologického vývoja postáv mal Blomkamp už v Districte 9.
Do veľkej miery z neho okopíroval aj hlavného hrdinu. Tam aj tu je to človek, ktorý nie je skutočným hrdinom. Koná prioritne vo svojom záujme a to, že pritom pomôže ostatným nie je ani tak jeho vôla, ale skôr zhoda okolností. Ostatné postavy sú na tom ešte podstatne horšie. Pri spätnom pohľade je konanie niektorých veľmi nekoherentné. Najvypuklejšie je to pri postave Spidera (Wagner Moura), ktorý ako keby ani nebol tou istou osobou. Niell Blomkamp vyprodukoval v scenári aj viacero nelogickostí, ale tie nechajme bokom. Jednoducho, nepoučil sa a opakoval chyby. To, čo District 9 poháňalo vpred, a prečo sme mu boli ochotní všetky nedostatky odpustiť, tu nie je.
Elysium nie je originálny ani novátorsky film. Je v skutočnosti veľmi konvenčný, ale našťastie stále ide proti prúdu súčasnej americkej sci-fi tvorby. V maximálnej možnej miere využíva reálne interiéry a exteriéry. Špeciálne a vizuálne efekty prichádzajú na scénu, až keď je to naozaj nevyhnutné. Po réžijnej a kameramanskej stránke niet filmu, až na pár nevydarených scén v závere, čo vytknúť. Kým sme na Zemi, celkom dobre to funguje aj z hľadiska scenára, keďže sa zachováva dojem, že nás čaká niečo veľké.
Akonáhle však naša noha vstúpi na pôdu Elysia, je to len a len horšie. Ešte aj herecké podanie postáv tu žijúcich a pracujúcich je slabé a je jedno, či to bol neznámy herec, alebo Judie Foster. O nejasných motiváciách a neuveriteľnej ľahkosti, ako na Elysiu všetko prebieha, ani nehovoriac. Slabinou je aj to, že Blomkampov svet nie je až tak komplexne vytvorený a premyslený, ako sa tvári a sám film na to často dopláca.
Pri inom titule a inom tvorcovi by niektoré tieto výhrady asi nemuseli padnúť. Na Elysium sa výborne pozerá, je to pekný film, ale ambície boli väčšie a je to na ňom vidieť. Nemalo to byť len obyčajné akčné sci-fi.
