Emancipation
Otrasný film o otrasnej dobe

Vyhnem sa zbytočným teóriám o oscarovej kalkulácii. To, či režisér Antoine Fuqua a herec Will Smith natáčali Emancipation so zámerom zhrabávať ceny ako lístie na jeseň, nie je podstatné. Téma americkej občianskej vojny kombinovaná s utrpením černošských otrokov každopádne oplývala sľubným potenciálom pozbierať nejakú tú plešatú sošku, či Zlatý glóbus.

Nech je, ako chce. Ja by som Willovi druhú cenu Akadémie v rade doprial. Doprial by som ju i Fuquovi. Ak by natočili vynikajúci film. Lenže Emancipation nie je vynikajúci. Nie je ani dobrý. Ani priemerný…

Historická dráma o zbesilom úniku spod okov sklamala takmer v každom aspekte. Začnime hlavnou hviezdou: že je Smith skvelým hercom je známe. Má široký register hereckých polôh, zvláda excelovať v rôznych žánroch. Avšak aj on je len človek, a tak nie je imúnny pred slabými chvíľami.

Skrz celú minutáž má jeho postava dva výrazy. Jeden sa volá „stoické znášanie bolesti“, druhým je „menej stoické znášanie bolesti“. Tie sa nepravidelne striedajú. Korunou tohto tragického výkonu sú Smithove repliky. V úvode znie ako nigérijsky sobášny podvodník. Pre diváka je to až šok. Ale nebojte sa, hneď o pár viet neskôr k afrikánskemu prízvuku pridá francúzske tóny. To už je lepšie, jeho postava nakoniec má byť pôvodne z Haiti. To by dávalo zmysel, ak by sa nevykašľal aj na túto modalitu a neprešiel niekde medzi prízvuk č. 1 a č. 2. V poriadku, ak Will cítil potrebu obohatiť charakter cudzím akcentom, nech. Mohol ale byť aspoň konzistentný.

Druhým fundamentálnym kameňom úrazu je dej. Dielo nevie, či chce byť svižným akčným dobrodružstvom (á la Centurion, r. 2010) alebo realisticky podanou výpoveďou hrôz a bezprávia amerického rasizmu (napr. 12 Years a Slave, r. 2013). V jednej scéne sme svedkami prosenia Willovej postavy o život svojej rodiny, či pokojnej ruky Bena Fostera strieľajúcej neposlušných otrokov. O pár minút na to už utekajúci Will súperí tvárou v tvár s aligátorom v močiaroch Louisiany (!!!).

Oboje, vážna aj akčná alternatíva, sú samy o sebe pútavé. Dokopy to ale nefunguje. Fuqua potvrdil, že je za zenitom. Nachádza sa v doteraz najhoršom štádiu kariéry, po katastrofe Infinite (r. 2021) a priemernom Equalizer 2 (r. 2018) pohorel aj do tretice.

Tretím a bezpochyby najotravnejším problémom je vizuál. Už v traileroch sme mohli zachytiť otrasný čierno-biely filter s občasným presakovaním farieb. Asi „autorská voľba“. Veľmi, veľmi, veľmi zlá autorská voľba. Divákovi chvíľu trvá, než si na neprehľadnosť zvykne. Následne si musí zvyknúť nanovo po tom, čo v záberoch dominujú lesy a močiare. Tam občas ledabolo presvitne na povrch odtieň zelenej, je to fakt maximálne otravné. Ak by som nevedel, že je to zámer, myslel by som si, že sa mi kazí obrazovka alebo ide o produkčný defekt.

Jedným z dvoch pozitív je svižné tempo. Napriek dĺžke 132 minút a kamere konkurujúcej najúčinnejším emetikám sa dej rýchlo posúva vpred. Človek si až hovorí, že nebyť toho snímania, šlo by o slušnú jednohubku. Teda, ak by všetko skončilo po hodine a pol, kedy sa odohrá istá dôležitá scéna. Záverečná polhodina vyznieva ako nasilu dolepená ku zvyšku filmu. Odnáša si to práve rezké plynutie.

Druhým kladom je hlavný antagonista s tvárou Bena Fostera. Jeho lovec ľudí je správne chladný, nemilosrdný a nenávistný. Neplytvá slovami. Radšej sa vyjadruje v guľkách a ranách bičom. Až mi bolo ľúto, že je takáto šťavnatá rola v takto chabom kúsku.

Emancipation nie je absolútna celuloidová apokalypsa. Je to skrátka „iba“ zlý film. V každej rovine funguje prinajlepšom čiastočne. Režisér nevie, čím chce, aby výsledný produkt bol, a ani Smith to s výnimočne toporným výkonom nezachráni. Posledným klincom do rakvy je najhorší vizuál od Snyderovej Army of the Dead (r. 2021), kde to namiesto desaturácie farieb prehnali s rozostrením. Nebrať. Radšej si pozrite 12 Years a Slave pre ťaživú drámu a Django Unchained (r. 2012) kvôli luxusnej akcii. Jediné ocenenie, akého je Emancipation hoden, je Zlatá malina.