Odradiť tento film môže všeličím, ale je to prekvapivo dobrá vec. A to vôbec nie som fanúšik Eurovízie, či Willa Ferrella.
Dokonca aj prvých zopár desiatok minút filmu môže byť pomerne náročných. Opakovane sa mi na myseľ drala otázka, čím si to tí Islanďania zaslúžili, ale postupne si ma Eurovision Song Contest: The Story of Fire Saga získal, a to asi aj vďaka tomu, že nejde o čistokrvnú komédiu.
Eurovision Song Contest: The Story of Fire Saga
komédia, hudobný
2020 / 123 min. / MP 12
USA
Réžia
David Dobkin
Scenár
Will Ferrell, Andrew Steele
Pre Willa Ferrella bol tento projekt podľa všetkého veľmi osobný. K Euróvizii sa cez svoju švédsku manželku dostal už v roku 1999 a podľa vlastných slov je veľkým fanúšikom tejto sútaže. Okrem toho, že vo filme stvárnil hlavnú postavu, je aj spoluautorom scenára a snímku produkoval. K celej téme pristúpil aj so svojim tímom veľmi citlivo, čo je v tomto prípade základom úspechu.
Humorom, či inou kritikou viacerých stránok súťaže, neurazil ani Islanďanov, ani Rusov, ktorých fiktívny spevácky zástupca v podobe Dana Stevensa má vo filme veľký priestor – práve naopak, nie len v týchto krajinách naberá snímka na popularite a podľa toho, čo som zachytil na internete, Islanďania sú priam nadšení. Napriek všetkému totiž v deji postupne preváži to pozitívne.
Napodiv to nie je až tak veľmi komédia, i keď dá sa zasmiať a mnohé scény, či už fungujú alebo nie, boli myslené práve takto. Je to však tak trochu aj dobrodružný, hudobný a romantický film. Najmä je to snímka o rojkovi, ktorý pre svoje sny nevidí, o čom by jeho život naozaj mohol byť. Iste, z istého pohľadu klišé, či šablóna, ale vďaka režisérovi Davidovi Dobkinovi funguje skvele a dáva pekné posolstvo, ktoré opäť nie je originálne, ale aj tak je to niečo, s čím má veľa ľudí vo svojich vlastných životoch stále problém.
O Eurovízii si môžeme myslieť všeličo. To, čo začalo v prvej polovici 50. rokov ako seriózna a jednoduchá súťaž spevákov a pesničiek, sa časom vyvinulo v spektakulárnu zábavnú show, kde kvalita skladieb ide často do úzadia a kde dostávajú priestor aj vyslovene bizarné kúsky. V našej časti Európy táto súťaž nemá samozrejme takú hlbokú tradíciu ako na Západe, ale boli to často práve východoeurópske krajiny, ktoré prispeli k divnosti dnešnej Eurovízie.
A všetko to zlé je samozrejme nejakým spôsobom prítomné aj vo filme. Sem tam jeho sledovanie teda môže byť náročné, ale Will Ferrell do príbehu Fire Sagy preniesol zo súťaže aj inú, dôležitejšiu vec – nádej či (lepšie povedané) všadeprítomný optimizmus. V živote sa to jednoducho oplatí skúsiť, sny sa totiž sem tam naplnia.
Eurovision Song Contest: The Story of Fire Saga výrazne ťaží zo svojho medzinárodného ukotvenia. Humor tak nie je vyslovene v americkom štýle, i keď Ferrell si zopár momentov neodpustil. Priestor dostali najmä mnohí európski herci, nakrúcalo sa naozaj na Islande (aj priamo v Húsavíku), či v Škótsku. Autenticita tomu celému len pomohla. A veľmi tomu pomáha aj Rachel McAdams. Jednak je výrazne lepšia herečka ako Ferrell, ale aj scenár sa v mnohom spolieha práve na ňu. Príbeh poľudšťuje a aj vnútorný konflikt prináša práve jej postava.
Snímka vznikla v produkcii Netflixu, takže je vo všetkých krajinách dostupná práve na tejto platforme.