Ex Machina

Predstava o našej blízkej budúcnosti je pomerne jasná. Zaplavia nás čoraz inteligentnejšie domáce spotrebiče, stroje, či samoriadiace sa autá. Odtiaľ je to len kúsok k úvahám o umelej inteligencii a andriodom, ktorí by ju zhmotnili do tiel podobným tým našim. Nie sú to samozrejme nové témy, ale v posledných rokoch im záujem filmových i televíznych tvorcov praje.

Svoj príspevok do debaty pridáva aj britská kinematografia, ktorej sa pravidelne darí prichádzať s kvalitnými sci-fi snímkami. Tie často dokážu predčiť aj podľa kvantity a rozpočtov bohatšiu americkú tvorbu. Ex Machina je režisérskym debutom scenáristu Alexa Garlanda. Doteraz má na konte scenáre k filmom Dredd, Sunshine, Never Let Me Go a 28 dní neskôr. Všetko sci-fi počiny, ktoré dokázali zaujať a mali nesporné kvality.

Ex Machina je tak jeho prvým autorským filmom. Dej zasadil do bližšie nešpecifikovanej budúcnosti – on sám to okomentoval slovami, že tento príbeh sa môže udiať kedykoľvek. Hlavným hrdinom je mladý programátor Caleb (Domhnall Gleeson), ktorý sa po výhre vo firemnej súťaži dostane na jeden týždeň na opustený ostrov obívaný len šéfom a zakladateľom spoločnosti Blue Book, pre ktorú pracuje, svojským Nathanom (Oscar Isaac). Nepôjde však o dovolenku, ale Caleb hneď po príchode dostane možnosť stať sa súčasťou prelomového experimentu. Cieľom je potvrdiť existenciu umelej inteligencie v tele humanoidného robota Ava (Alicia Vikander).

Garland vo filme otvára mnohé otázky, ale nesnaží sa, zámerne, dávať na ne odpovede. Zručne vytvára pre diváka priestor a motiváciu uvažovať samostatne. Postavy sa popri tom dostávajú priam do existenciálnych vnútorných problémov. Nikto z trojice Caleb – Nathan – Ava nie je k ostatným úprimný a otvorený. Zdanlivo sa tak aj pre diváka, ak sa nechá vtiahnuť, vytvára napätá hra o to, komu dôverovať.

Keďže sa film odohráva na opustenom ostrove, medzi lesmi a horami, len so štyrmi postavami (z ktorých jedna nerozpráva), je dôraz kladený na herecké výkony a skvelé dialógy, ktoré hercom Garland pripravil. Dominuje tu jasne Oscar Isaac, ktorého postava je po väčšinu času pánom situácie. Jeho herecký prejav je často priam úchvatný. Kritika sa o ňom už dlhšie vyjadrovala ako o veľmi nádejnom hercovi, ktorý ešte nemal príležitosť naplno ukázať čo v ňom je. V Ex Machine však exceluje a ak to nebolo jeho maximum, máme sa ešte na čo tešiť.

Gleesonov Caleb pôsobí na začiatku trochu zvláštne, ale jeho stvárnenie mladého programátora je vierohodné – je tak trochu naivný, tak trochu stratený, ale zároveň inteligentný. Spolu s divákmi sa nestačí diviť nad bizarnými udalosťami, ktorého ho v hypermodernej vile lomeno výskumné zariadenie čakajú. Bizarný je samozrejme najmä samotný Nathan, génius, ktorý už ako 13 ročný naprogramoval internetový vyhľadávač Blue Book. Ťažko v tom nevidieť paralelu ku Googlu, ktorý sám skupuje firmy vyvíjajúce robotov.

Záver príbehu môže zamrzieť. Je tak trochu konvenčný a nezapadá úplne k filmu. Stredobodom pozornosti už nie je Caleb, ale Ava. Význam záveru je však v niečom inom, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Neprináša odpovede, či posun v rámci tematiky filmy, ale je kľúčom k pochopeniu vzťahov a motivácií medzi postavami.

Ex Machina je znepokojivý a inteligentný komorný thriller, ktorý vznikol v pomerne skromných podmienkach, ale vyťažil z nich maximum. Nie je určený pre masové publikum, ale zároveň to nie je záležitosť len pre fanúšikov žánra. Nie je totiž zbytočné technokratický a dôraz je kladený na vnútorné prežívanie postáv a ich vzájomnú interakciu.

---