Originálny názov: Fair Game
Žáner:biografická dráma, triler
Minutáž: 108 minút
Krajina: USA / Spojené arabské emiráty
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Doug Liman
Scenár: Jez Butterworth, John-Henry Butterworth
Kamera: Doug Liman
Hudba: John Powells
Hrajú: Naomi Watts, Sonya Davison, Vanessa Chong, Anand Tiwari, Stephanie Chai, Michael Kelly, Sean Penn, Ty Burrell, Jessica Hecht a ďalší
Nestáva sa často, aby sa k nám americký film dostával s tak výrazným časovým odstupom, ako je to práve v prípade Fair Game (osem mesiacov). Tento čiastočne politický thriller, alebo skôr drámu nakrútil podľa autobiografického románu tajnej agentky CIA režisér a producent Doug Liman, ktorý vytvoril napríklad trilógiu o agentovi Bournovi. V hlavných úlohách excelovali Sean Penn a Naomi Watts.
Za oceánom sa najnovšej snímke režiséra, ktorý ma na konte kasové trháky ako Agent bez minulosti a Mr. and Mrs. Smith, až tak nedarilo. Divákov vraj nezaujal preto, že od opisovaných udalostí ubehlo už veľa času, a téma tak nie je aktuálna, niekto naopak tvrdil, že príbehu sa v čase jeho priebehu venovali dostatočne médiá a film už nemal čo nové priniesť. Pravdou však je, že fakty, ktoré odhalili hrdinovia príbehu sa do veľkej miery zamietli pod koberec a v skutočnosti sa nič nevyriešilo. V tomto svetle sa dá zámer autorov chápať. Zámorská kritika sa (až na zopár zvláštne odôvodnených recenzií) postavila k Fair Game výrazne kladne.
Snímka popisuje udalosti z rokov 2001 až 2003, špeciálne tie, ktoré predchádzali invázii Spojených štátov do Iraku. Hlavnou hrdinkou je agentka CIA Valerie Plame (Naomi Watts), ktorá pracuje v oddelení hľadajúcom vo svete zbrane hromadného ničenia. Je postavená do čela nového tímu, ktorý má nastarosti Irak. Sme svedkami toho, ako si niektorí členovia vlády v Bielom dome všímajú napriek všetkym odborným a spravodajským dôkazom len tie názory, ktoré hovoria o snahe a schopnosti Iraku vyrobiť chemické a atómové zbrane. Do udalostí sa zamotá aj manžel agentky Plameovej, bývalý americký veľvyslanec v západnej Afrike Joe Wilson (Sean Penn), ktorého CIA nie po prvýkrát požiada o pomoc. V Nigery má cez svoje bohaté kontakty preveriť údajný nákup uránu pre Irak. Keď je svedkom mediálneho zverejnenia informácií o tomto obchode, ktorý sa podľa neho nemohol uskutočniť, rozhodne sa nemlčať a v prestížnych novinách publikuje článok so skutočnými informáciami a o tom, že niekto z vlády verejnosť klame. Spustí tak lavínu udalostí, ktoré spôsobia celej ich rodine množstvo problémov.
Film sa okrem politiky a činnosti spravodajcov zaoberá i dopadom diania na rodinný život hlavných hrdinov. Nie však v prehnanej miere. Všetkého je tak akurát. Posúva to film z roviny klasického politického thrilleru skôr do drámy, ktorá je vyrozprávaná pomerne jednoducho, ale za to dáva vyniknúť hercom i samotnému príbehu. Ako to už býva zvykom pri filmoch podľa skutočných príbehov a historickým snímkach, aktuálna je otázka ich presnosti so skutočným priebehom udalostí. V USA sa živo diskutovalo pri Fair Game aj o tomto a isté odchýlky sa objavili. Podľa môjho názoru však nejde o veci, ktoré by boli vo filme dôležité a menili hodnotu jeho výpovede.
Doug Liman dokázal aj napriek absencii akčných scén vytvoriť napínavé dielo. Bremeno však leží na pleciach hercov. Pre Seana Pena to nebude najlepší výkon, aký doteraz podal, ale vo filme dostáva výraznejší priestor práve skvelá Naomi Watts. Jemu ostala „len“ úloha toho druhého, ktorý svojim zanietením pre správnu vec dáva veci do pohybu. Jeho hereckej partnerke poskytol scenár, respektíve románová predloha, veľmi dobrý part, ktorý naplno využila. Po niekoľkých rokoch teda opäť rola, ktorá jej dala vyniknúť.
Pre nás v Európe je Fair Game možno ešte dôležitejší ako pre Američanov. O prípade agentky Palmovej naše média informovali len okrajovo, ak vôbec. Snímka predstavuje skvelú možnosť, ako sa viac dozvedieť o zákulisí príprav útoku na Irak. A v každom prípade, je to aj nadpremierný film so skvelými hereckými výkonmi.
