Fantastická štvorka
Radšej zlyhám ja, hlavne inému úspech nedoprajem

Priznám sa hneď na úvod, že ani po dvoch filmoch z minulej dekády, ani po pozretí najnovšieho dielka stále neviem, o čom je príbeh štvorice fantasticky obdarených ľudí. Pravda, iné komiksy z dielne Marvelu sú mi bližšie, no ich filmové adaptácie vždy celkom jasne sledovali nejakú líniu, a tak sa rýchlo zorientoval aj neznalý divák.

Či už boli ich posolstvá tuctové alebo nie, aspoň nejaké mali. V prípade Fantastickej štvorky stále tápem, no upokojuje ma, že v tom nie som sama. Rovnako je na tom, zdá sa, aj produkčné štúdio, súdiac podľa reakcie fanúšikov, ktorí na internete spisujú výzvu, aby sa 20th Century Fox prestalo šprtať v niečom, čomu nerozumie a previedlo v rámci zdravého rozumu konečne filmovacie práva späť Marvelu. Ten síce na realizácii filmov vo vlastníctve Fox-u spolupracuje, no nemá v nich silné slovo.

20th Century Fox sa však premysleným marvelovským filmovým univerzom nenechá vyrušovať a vinu hádže na hlavného scenáristu a režiséra Josha Tranka. S ním už spolupracovať nechcú, takže je všetko v úplnom poriadku a manažéri sa po spočítaní strát z nevydareného reštartu série môžu vrátiť k prípravám na druhý diel, ktorý už dávno ohlásili na jún 2017.

Prvé dva nevýrazné filmové pokusy z rokov 2005 a 2007 sú dostatočným dôkazom o tom, že táto filmová franšíza postráda víziu. Veď, uznajte, len málokto si spomenie, o čo v nich šlo. V mojej pamäti uviazlo len to, že Jessica Alba bola za peknú a že z vtedajšej Ľudskej pochodne (Chris Evans) je dnes omnoho sympatickejší Kapitán Amerika.

Reštart série Fantastickej štvorky prichádza do kín ako z núdze cnosť. Ak by totiž štúdio 20th Century Fox neposlalo čoskoro do distribúcie film, filmové práva by sa vrátili spoločnosti Marvel. Znie to bizarne, ale toto sa Fantastickej štvorke nestalo prvýkrát – len tentoraz sme nemali toľko šťastia a film sa napriek problémom a nedokonalostiam dostal do kín. Keď produkciu adaptácie komiksu naposledy v deväťdesiatych rokoch z rovnakého dôvodu uponáhľala nemecká spoločnosť Neue Constantin Film, skončilo to tak, že Fox radšej preplatil celé náklady na film (skromný jeden milión dolárov), kúpil aj hotový film a radšej ho založil do archívu, aby nepokazil komiksovej sérii dobré meno.

A tak sme tu. My, diváci, ukrátení o sto minút drahocenného času a štúdio Fox ľahšie o stodvadsať miliónov dolárov, ktoré vrazilo do produkcie a distribúcie filmu a ktoré, zdá sa, už nikdy neuvidí. Treba sa na tento prepadák pozerať pragmaticky, hlavne, že filmové práva sú v suchu.

Film samotný je omnoho menej zaujímavý ako bulvárne vzájomné ukazovanie prstom na vinníkov neúspechu a údajné nezhody na pľaci medzi režisérom a hercami a režisérom a producentmi. Tu sa dočkáte všetkého: popri obskúrnej histórii nie je núdza o roztržky, korporátne zlo (akože Fox), zraneného hrdinu (tým by mal byť nepochopený režisér Josh Trank) a svoju rolu zohrali aj necitlivé prerábky, ktoré sa nakrúcali dodatočne, keď si štúdio duplo a stratilo s režisérom trpezlivosť. Pripočítajte si k tomu aj do očí bijúcu parochňu herečky Kate Mara, ktorá medzičasom zmenila vizáž a nepodarený pokus štúdia Fox napraviť svoj imidž ako štúdia, ktoré svojim režisérom notoricky dýcha na krk.

Na výsledku sa očakávateľne odzrkadlil celý zložitý zrod filmu a režisér Josh Trank tomu tiež nepomohol, keď sa deň pred premiérou snažil v tweete presvedčiť všetkých, že ak by mu do toho štúdio nekafralo, celkom iste by mu kritika skladala poklonu. Ten jeho fantastický počin však rovnako ako nízkorozpočtovku z 94-tého nikdy neuvidíme, prejdime teda k niečomu hmatateľnejšiemu.

Josh Trank napísal scenár, ktorý mu síce ku koncu nakrúcania už scenáristi poverení štúdiom prepisovali, no tak či tak mal k dispozícii všetko na to, aby sa Fantastická štvorka vynímala vo filmových rebríčkoch – aspoň tých finančných, ak nie tých, ktoré zostavujú kritici. Ohromný rozpočet som už spomínala, no silnou doménou bolo i výborné obsadenie.

Budúceho pána Fantastika, Reeda Richardsa, si zahral Miles Teller, ktorý zažiaril v dráme Whiplash (2014) a výborný dojem urobil už dávno predtým v menej známych nezávislých snímkach. Ďalej tu máme britského herca Jamieho Bella, ktorý svet dojal v role Billyho Elliota už ako trinásťročný. Jeho Ben Grimm je v najnovšej verzii Fantastickej štvorky poňatý ako prostoduchý chlapec, ktorý sa v útlom veku pritrafí ku geniálnemu Reedovi a ich málo pravdepodobné kamarátstvo funguje silou vôle scenáru až do dospelosti.

Do tretice, postavu Sue Stormovej získala (napriek námietkam režiséra) Kate Mara, známa najmä zo seriálu House of Cards. Posledný z fantastickej partičky, Micheal B. Jordan, si prvýkrát zahral už v dvanástich rokoch a hoci jeho kariéra patrila doposiaľ k tým menej nápadným, účinkovaním v sci-fi trileri Kronika (Chronicle, 2012) už na seba upriamil pozornosť .

Mimochodom, spomínanú Kroniku taktiež napísal a režíroval Josh Trank. Vtedy dvanásťmiliónový rozpočet premenil na vyše desaťnásobné celosvetové tržby. To bolo zrejme dôvodom, prečo pomerne neskúsenému tridsaťjedenročnému režisérovi Fox zveril taký veľký projekt – úprimne dúfajúc, že sa história bude v rovnakom pomere len s väčším rozpočtom opakovať. Ako sa ukázalo, režisér si odkusol viac ako dokázal stráviť.

Zhrnúť, čo všetko vo filme Fantastická štvorka nefunguje, vôbec nie je ľahké – obzvlášť, ak ste sa ako ja nedopatrením ocitli na premietaní s českým dabingom. Je totiž ťažké odlíšiť, za čo môže dabing a za čo film samotný. Ak dynamika medzi filmovými postavami mala nejakú šťavu, tak v českej verzii o ňu celkom prišla. Rovnako ťažko badateľné sú aj charakterové rysy alebo motivácie niektorých postáv, vďaka čomu sa mnohí v priebehu deja vyprofilujú len ako stereotypné figúrky. A to je pri dobrých hercoch celkom úspech, hoci nechcený.

Pri strohej stominútovej metráži sa ľahko pristihnete pri nude a to sa, veru, akčným dobrodružným sci-fi filmom podľa marvelovskej predlohy často nestáva. Nudíte sa preto, lebo dej je priehľadný a predvídateľný. Ekologická rovina príbehu je tuctová a tá medziľudská, ktorá by nám mala sprostredkovať vznik superhrdinského tímu, ktorý si dôveruje na život a na smrť, je zas povrchná a málo uveriteľná. Zopár ľudských momentov, počas ktorých máte chuť súcitiť s postavami, sa na plátne nájde, no sú roztrúsené sem a tam bez prepracovaného zámeru.

Snímky z Marvelovskej produkčnej spoločnosti sú tradične zaťažené stereotypizáciou a pátosom, no ako celok sa im nedá uprieť ani premyslený koncept, ani to, že si udržiavajú aspoň takú úroveň, aby diváka zabavili. Reštart Fantastickej štvorky však podlieza i túto latku a nespĺňa ani tie najnižšie nároky na letný film. Už dlho sa mi nestalo, že by som nedočkavo odrátavala minúty do záverečných titulkov. Mimochodom, keď začnú, pokojne odkráčajte, žiadna „ukrytá“ scéna v nich na fanúšikov nečaká.

---