Faunov labyrint

Originálny názov: El Laberinto del Fauno

Žáner: fantasy/dráma, horor
Minutáž: 120 minút
Krajina pôvodu: Španielsko/Mexiko
Rok: 2006
Prístupnosť: MP 18

Réžia: Guillermo del Toro
Scenár: Guillermo del Toro
Kamera: Guillermo Navarro
Hudba: Javier Navarrete
Hrajú: Ivana Baquero, Sergi Lopez, Maribel Verdu, Ariadna Gil a Doug Jones

,,Pred dávnymi časmi, v podzemnom kráľovstve, kde nebolo lži ani bolesti, žila Princezná snívajúca o ľudskom svete. Snívala o modrom nebi, jemnom vánku a slnečnom svite. Jedného dňa, vyhýbajúc sa svojim strážcom, Princezná utiekla. Keď bola vonku, jas ju oslepil a vymazal každú stopu minulosti z jej pamäte. Zabudla kto je a z kadiaľ pochádza. Jej telo trpelo mrazom, chorobami a bolesťami. Napokon zomrela. Avšak jej otec, kráľ, vždy vedel, že duša princeznej sa vráti. Možno v inom tele, na inom mieste a v inom čase. A on na ňu počká, až kým nevydýchne posledný dych, až kým sa svet prestane točiť…“

Fašistické Španielsko, rok 1944. Ofélia, stále fascinovaná rozprávkovými knižkami, sa po smrti svojho otca vydáva so svojou tehotnou a chorlavou matkou na cestu za novým otcom, sadistickým kapitánom Vidalom. Ešte ten večer sa dievčatku zjaví víla, ktorá ju privedie až k zosušenému stromu, ktorý otvára cestu do veľkého labyrintu. V ňom vládne bájna bytosť, ktorá mala „staré mená, ktoré dôkažu vysloviť len stromy a vietor“, Faun. Ten ju považuje za reinkarnáciu zosnulej princeznej. Aby však dokázala svoju lojálnosť a skutočnú kráľovskú identitu, musí splniť tri náročné skúšky. Ak zlyhá, nikdy znovu neuvidí svojho ozajstného otca, kráľa podzemnej Ríše.

Filmov ako Faunov labyrint je dnes už ako šafránu. Tento európsky zázrak, ktorý považujem za jeden z najlepších filmov čo som kedy v živote videl, je dokonale obrúsený diamant. Vizionárska genialita, komorná a predsa dych vyrážajúca výprava. To všetko z neho robí neskutočne silný emocionálny zážitok, ktorý rozdýchavam dodnes (film som videl tesne po jeho zahraničnej premiére). Len ma skutočne zaráža a zároveň mrzí, že jeho cesta na slovenské plátna trvala dlhé dva roky.

V hlavnej úlohe dievčatka, ktoré sa utieka do svojho sveta fantázie, sa predstavila niekoľkými cenami ovenčená (iba trinásťročná) Ivana Baquero. Vychádzajúca španielska superstar v úlohe skutočne vynikla a je cítiť, že Guillermo del Toro si dal na výbere práve tejto postavy veľmi záležať. Prekvapila ma jej absolútna prirodzenosť, čo je pri detských hercoch veľká rarita. Ivana má v sebe veľmi veľký herecky talent a je isté, že v budúcnosti bude jej meno veľmi často spomínané. Ako diabolsky Vidal exceluje Sergi Lopez. Pri ňom by som rád spomenul problém, ktorý má väčšina hercov v prípade, keď majú za úlohu stelesniť zaporáka v detskom filme. Každý z nich stiahne rožky a stále je v prejave veľmi upätý, dáva pozor, aby nebol veľmi „mládeži neprístupný“.

Úplný opak je práve Lopez, ktorý Vidala obohatil takou charizmou, ktorá chýba asi všetkým záporným postavám dneška. Jeho ukrutné ťahy (na moment kedy sa holí nikdy nezabudnem) alebo už len samotná chôdza vo vás budí také zimomriavky, že sa na vašom chrbte budú dať strúhať jablká. Výnimočné herecké obsadenie dopĺňa výborná Maribel Verdu ako Oféliina pestúnka Mercedes. A na záver samozrejme „neviditeľný muž“ Doug Jones, ktorý priviedol k životu postavu Fauna a tajomnú bytosť jediacu deti. Jonesa síce na plátne neuvidíte ani na okamih (pri jeho šťastí sa toho asi nedožijete), no jeho úchvatná reč tela a neuveriteľne silná charizma robia z jeho postáv viac než len mytologické bytosti a posúvajú ich na úplne inú úroveň.

Toľko k obsadeniu, ktoré v tomto labyrinte určite nezablúdilo. Vychváliť treba vo filme najmä úchvatné kostými a výpravu, ktoré boli plným právom ocenené Oscarmi (celkovo si Faunov labyrint odniesol tri sošky v technických kategóriách). Nádherne ladia s príbehom a ako som už raz napísal, ohromujú. Každý jeden premyslený detail zapadá do celku ako nekonečná skladačka. Úplne vás dostane už spomínaný Pale-Man (tak tomu hovoria Amerikáni), ktorý nemá oči na tvári, ale na rukách. Čo filmu ďalej naozaj vyšlo je aj nádherný soundtrack Javiera Navarreta. Neuveriteľne počúvateľný (a žiaľ aj smutný) úvodný motív vás sprevádza v obmenách po celom filme a pôsobí na zmysly úplne magicky. Jasné zdá sa vám, že preháňam, ale to jednoducho musíte vidieť, aby ste pochopili.

Faunov labyrint je pre mňa zážitok na celý život. Je to fantasy, ktorá ďaleko predčila Pána prsteňov. Ten vedľa neho vyzerá ako slabý odvar. Je to rozprávka pre malých i veľkých, no tentoraz hlavne veľkých. Vôbec nemá cenu hovoriť o tom ďalej keď ste to nevideli. Guillermo del Toro vytvoril film, na ktorý sa bude ešte dlho, dlho spomínať. Z jeho vizionárskej mysle zišiel klenot, skutočný diamant, ktorý dnes pôsobí ozaj ako malá iskierka nádeje. Tak nestrácajte čas a upaľujte do najbližšieho kina!

,,…a na Zemi nechala malé stopy z jej časov, ktoré vidia len tí, ktorí vedia kam pozerať.“.