Finestkind
Ryby, rodina, nuda

Brian Helgeland je scenáristom stojacim za absolútnymi peckami ako L.A.: Prísne Tajné (r. 1997) alebo Odplata (r. 1999). Pri druhom uvedenom zároveň „skočil“ i za kameru a začal tak kariéru režiséra. Posledný režijný projekt predstavil spolu s dvojitou dávkou Toma Hardyho v Legendách zločinu (r. 2015).

Osemročná pauza tvorcovi neraz prospeje. Má priestor a čas „znova sa nadýchnuť“, prehodnotiť, čo a ako chce točiť. Zároveň si dopraje oddych a akýsi odstup, aby sa do filmárskeho kolotoča mohol opäť vrhnúť s čerstvou vervou a plný elánu. U Finestkind bohužiaľ nič z toho nevidíme.

Charlie (Toby Wallace) práve promoval na vysokej škole, jeho kroky však nevedú smerom k užívaniu si letného voľna. Namiesto toho navštevuje svojho staršieho polovičného brata Toma (Ben Foster) a presvedčí ho, aby sa mohol pridať k posádke jeho rybárskej lode. Spočiatku idylické dobrodružstvo vo svete ťažko pracujúcich sa po rade nešťastných udalostí a nesprávnych rozhodnutí mení v nebezpečnú situáciu, ktorá Charlieho, Toma a ich partiu poznačí na celý život, ak si ho budú schopní vôbec zachrániť.

Helgelandovou doménou sú drsné, chlapské filmy, kde sa po vybité zuby a prestrelené končatiny nechodí ďaleko. Finestkind sa v ukážkach profiloval presne takto, a na prvý pohľad nemá divák dôvod pochybovať. Obsadenie zahŕňa charizmatického Fostera, ktorý má talent na role mlčanlivých tvrdých chlapov z prostredia ekonomicky nižšej triedy. Komu by to nestačilo, toho poteší účasť veterána a oskarového laureáta Tommy Lee Jonesa, a ak sa vám stále máli, dostanete aj femme fatale v podaní šikovnej a zvodnej Jenny Ortega.

Hercom sa toho nedá mnoho vyčítať, skutočne sú tým najlepším, čo snímka ponúka. Kameň úrazu leží v práci s postavami, zlej výstavbe deja a lenivej réžii. K Fosterovi je scenár najvďačnejší, sám ale nič nezmôže. K dialógom treba dvoch a pokiaľ sa na scéne práve nepotuluje Jones, nemá si Foster s kým nahrávať. Tommy Lee sa objavuje skôr sporadicky a veľkosť jeho role ho stavia do pozadia, hoci keď mu Helgeland konečne dá do ruky revolver, dočká sa divák najvýživnejšej porcie tohto nudného thrilleru.

Správne, nuda je slovko, ktoré u dobrého filmu počuť nechcete. Nanešťastie, presne to dostávame väčšinu prvej polovice deja. Nepochopiteľnou je pre mňa výstavba udalostí. Najviac bije do očí nevhodne zvolený úvod, ktorého zbytočnosť vynikne pri „druhom akte“. Pritom by úplne stačilo, keby sa prvých 20 minút vystrihlo a prešlo sa rovno k lovu lastúrnikov v kanadských vodách – dej by to zhustilo, zrýchlilo by to tempo a ničomu by to, čo sa narácie týka, neublížilo.

Marazmus pokračuje i v druhej polovici, hoci treba uznať, že tu už príbeh naberie otáčky a hluché miesta striedajú šťavnaté situácie. Popri Jonesovi a Fosterovi za to môžeme vďačiť najmä perfektnému výkonu Clayna Crawforda. Akoby si tvorcovia povedali, že práve tu sa konečne poctivo scenáristicky vybláznia. Jeho záporák zo seba chrlí hlášky kadenciou rotačného guľometu a jeho maniere sú patrične zlé a odpudivé. Ide z neho strach a pociťujete k nemu odpor. Najväčšou záhadou je, prečo sa takejto par excellence opatery nedočkal protagonista Tobyho Wallacea. Ten síce oplýva sympatickosťou, no popri iných dôležitých postavách je nevýrazný. To isté platí pre hviezdu seriálu Wednesday. Jenna Ortega tu je do počtu a jej postava dostáva momentálny význam iba v záverečnej tretine, pričom sa nejedná o nič, čo by bolo pre vývoj deja nenahraditeľné. Korunu šablónovitosti a fádnosti dáva Finestkind „lovestory“ postáv Ortegy a Wallacea. Nikdy by som si nepomyslel, že sa tak etablovaný tvorca zníži k tak málo uveriteľnému vedeniu postáv.

Tento úlovok môžete bez väčšej ľútosti hodiť späť do mora. Finestkind iba vzdialene pripomína drsné rodinné thrillery z robotníckeho sveta USA ako Za každú cenu (r. 2016) alebo Wind River (r. 2017). Tie však zvládli diváka zaujať, chytiť a až do záverečných titulkov nepustiť. Finestkind horko-ťažko dokáže to prvé, a i počiatočný divácky záujem sa mu postupne vyšmykne z rúk ako slizká morská ryba.