Žáner: dráma
Minutáž: 123 minút
Krajina: Veľká Británia, Holandsko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Andrea Arnold
Scenár: Andrea Arnold
Kamera: Robbie Ryan
Hudba: Rashad Omar, Joakim Sundström
Hrajú: Katie Jarvis, Michael Fassbender, Kierston Wareing, Harry Treadaway, Rebecca Griffithss
V rámci putovnej česko – slovenskej prehliadky filmov známej ako Projekt 100 mali slovenskí a českí diváci možnosť vidieť druhý celovečerný film talentovanej britskej filmovej tvorkyne Andrey Arnold ovenčenej Oscarom (zlatú sošku získala v roku 2005 za krátky film Wasp). Táto dáma sa okrem réžie osobne postarala aj o scenár a úspešne nadviazala na britskú tradíciu sociálnych drám, ktoré do centra pozornosti diváka kladú bežné problémy obyčajných ľudí. Jej Fish Tank je napriek minimálnemu rozpočtu (cca 3 milióny britských libier) ambicióznym a štylisticky hodnotným filmom, ponúka osviežujúci pohľad na vzájomné odcudzenie ľudí v modernom svete a reflektuje citový chlad, ktorý zažíva jedna obyčajná problémová dievčina žijúca v jednej obyčajnej nekompletnej rodine.
Andrea Arnold sa pri rozprávaní príbehu mladej Mie šikovne vyhla takmer všetkým žánrovým klišé a konvenciám, ktoré sa viažu k svetu sociálnych melodrám. Nehodnotí a neodsudzuje, jej cieľom je predovšetkým dokumentovať krízu hodnôt, ktoré sa nadobro strácajú v záplave vulgárnosti, krutého nezáujmu nezodpovedných rodičov a letargie typickej pre náruživých konzumentov televíznej kultúry pre masy. Spôsob stvárnenia témy je veľmi realistický a bystrý, nechýba mu dynamika. Názov Fish Tank (v slovenčine akvárium, resp. nádrž pre ryby) je preto mierne zavádzajúci a viacvýznamový – jednotlivé postavy nie sú upútané vo svojom svete a neplávajú stále dokola, práve naopak. Charaktery pôsobia živo, skúmavý prístup dokumentu sa zaujímavo dopĺňa s nevtieravými, prirodzene pôsobiacimi obrazovými metaforami (opakovaná záchrana pripútaného bieleho koňa). Navyše, vďaka vkusnej štylizácii a výborným hereckým výkonom už po niekoľkých minútach vzniká intímnejšie puto medzi postavami a divákmi, ktoré je pre tento typ filmu jednoducho nevyhnutnosťou.
Hlavná hrdinka, pätnásťročná Mia (debutujúca, náhodne objavená ne-herečka Katie Jarvis), dospieva v rodine bez otca. Spolu s matkou a mladšou sestrou Tyler (Rebecca Griffiths) býva v neútulnom panelákovom byte. Práve prostredie radovej zástavby na periférii mesta je pre ňu akváriom, miestom bez úniku a perspektívy. Atmosféra špinavého sídliska kdesi v Essexe sa skvele dopĺňa s disharmonickým rodinným prostredím, v ktorom žije. Nepríjemné rozhovory medzi Miou a Tyler sú plné vulgarizmov a priamo poukazujú na neexistujúce sesterské puto. Sestra je síce mladšia, no jej slovník nápadne kopíruje obscénnu surovosť, s ktorou medzi sebou komunikujú Mia a matka. Matka Joanne (Kierston Wareing) nikde nepracuje, rada si vypije, strieda mužov častejšie, než je slušné a využije každú príležitosť, aby svojej staršej dcére pripomenula, že nebola práve chceným dieťaťom. Mia sa s drsným nezáujmom matky vyrovnáva po svojom – jej správanie opakovane prekračuje bežné hranice rebelantstva dospievajúcich.
Televízne programy ako jediná morálna autorita a príliš liberálna výchova dávajú Mii dostatok času a priestoru na poflakovanie. Zo školy ju vylúčili, a tak má kopu času na fajčenie, pitie a náhodné potýčky s niekdajšími kamarátkami. Dni trávi v opustenom byte – pustí si hudbu, tancuje hip-hop a sníva svoj neurčitý sen o kariére tanečnice. Rovnako ako ostatní obyvatelia sídliska, aj ona pozná každé zákutie a každý miestnu nadávku, no za hranicami betónovej džungle je pre ňu skutočný svet cudzí a vzdialený, diametrálne odlišný od reality šou, ktorú sleduje na MTV. Cíti sa v ňom ako ryba na suchu. Všetko sa mení, keď do Miinho života vstúpi nový matkin milenec. Vďaka nemu inak drzá, neprístupná a odmietavá dievčina na chvíľu odkladá masku tvrdej rebelky a ochutnáva ten druhý svet, kde slovo rodina a láska ešte stále niečo znamená. Je zábavný a veľmi príťažlivý, obe odstrkované dievčatá zahŕňa úprimným záujmom a starostlivosťou, berie rodinu na výlety. Sympatický Connor (Michael Fassbender) je navyše tolerantný, pozorný a vždy má pre Miu pochopenie, neposmieva sa jej keď zistí, že sa chce stať tanečnicou. Je tu aj miestny chlapec, ktorý sa o ňu zaujíma. Oveľa zložitejšia situácia však nastáva vo chvíli, kedy krehké priateľstvo medzi Miou a Connorom prekračuje medze úprimného obdivu a záujmu a mení sa v niečo, na čo ani jeden z nich nie je pripravený.
Najväčšou devízou filmu (okrem autenticity) sú herecké výkony, predovšetkým Katie Jarvis si zaslúži veľkú pochvalu. Mladá herečka aj napriek chýbajúcim skúsenostiam pôsobí veľmi vyzreto a suverénne, presvedčivo kombinuje iritujúco protivné maniere teenagerky v problémovom veku a plachý pohľad nepochopenej dievčiny plnej snov, ktorá sa iba svojsky vyrovnáva s nepekným detstvom. Aj napriek slovníku štvrtej cenovej skupiny vám bude podivne sympatická. Celkom iný prípad je skúsený a stále populárnejší Michael Fassbender ako osudový muž Connor, ktorý opäť ukázal svoje exkluzívne herecké kvality. Zostáva pre mňa záhadou, prečo tento chlapík už dávno nepatrí do kategórie áčkových hviezd. Matka Joanna v podaní Kierston Wareing je dokonalým stelesnením ešte stále mladej ženy s absolútne vyprchaným šarmom, ktorá už dávno utopila stratené ilúzie v alkohole a jej krása po prehýrenej noci pripomína špinavé umývadlo. Aj vďaka tejto trojici film pôsobí veľmi otvorene a ľudsky, nehrá zbytočne na city, postavy nahradzujú sentiment hľadania samého seba hrubosťou a surovou realitou.
Ďalším výrazným kladom je ručná kamera Robbieho Ryana, ktorá je rovnako ako hlavná hrdinka energická a pohyblivá, ale nie zbesilá či zmätená. Vydarené zábery dodávajú predvídateľnému a šedému kolobehu života v chudobnejšej časti mesta potrebné tempo. Kamera neustále sleduje Miu, divák má pocit akoby kráčal, tancoval a nadával po jej boku, realistickosť podčiarkuje množstvo sprievodných ruchov. Mnohé zábery majú nezvyklú hĺbku (citové reakcie postáv a mimika tváre sú sledované úplne zblízka) a nevábne prostredie okolitého sveta je naopak snímané v celkoch – treba nám predsa pripomenúť, že ani v západnom svete sa všetci nemajú dobre a v takomto prostredí by sme teda rozhodne žiť nechceli.
Až doteraz bola moja recenzia plná superlatívov a pochvál. Fish Tank má však pochopiteľne aj niekoľko nedostatkov. V prvom rade je to nadhodnotená stopáž, ktorá sa výrazne prejavuje hlavne v druhej polovici filmu. Menší problém predstavuje aj scenár, ktorý v spomínanej druhej polovici filmu začína oproti výbornému úvodu takpovediac strácať dych. Udalosti naberajú na obrátkach, no dej sa miestami príliš tiahne. Iste, ide o komornú drámu bez akčných scén a špeciálnych efektov, no namiesto veľmi dobrých dvoch hodín sme mohli dostať výbornú hodinu a pol a výsledný dojem by bol ešte výrazne lepší.
V konečnom hodnotení je Fish Tank filmom, ktorý zďaleka nezaujme každého. Je totiž príliš komorný a „netelevízny“. Pristanú mu skôr projekcie vo filmových kluboch a prostredie festivalov než bežné kinosály a veľké obrazovky. Takisto postava Mie je veľmi kontroverzná, môže byť divákmi vnímaná rôzne, od váhavých sympatií a súcitu cez jemné napätie spôsobené jej neznesiteľnosťou a surovými prejavmi (vlámanie do Connorovho domu) až po úprimné zdesenie z úplného prekročenia hraníc (topiace sa dievčatko). Samotný film svoju hlavnú aktérku nesúdi, necháva to na divákov. Aj bežný divák má však ťažkosti zachytiť súvislosti medzi jej starostlivo skrývanou inteligenciou a detinskou naivitou, je zložité odhadnúť mieru jej tanečného talentu, posúdiť, či si zaslúži lepšiu budúcnosť a či je jej vzbura „proti všetkému“ skutočne oprávnená. Napriek tomu je tento film vysoko nadpriemerným dielom hovoriacim o kríze ľudských hodnôt, najmä vďaka skvelým hercom, drsnému humoru a autentickému rozprávaniu bez pozlátky.
