Funny Games U.S.

Originálny názov: Funny Games U.S.

Žáner: dráma
Minutáž: 111 minút
Krajina pôvodu: Francúzsko/Anglicko/Rakúsko
Rok: 2008
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Michael Haneke
Scenár: Michael Haneke
Kamera: Darius Khondji
Hudba: George Friedrich Händel, Pietro Mascagni, Wolfgang Amadeus Mozart, John Zorn
Hrajú: Naomi Watts, Tim Roth, Michael Pitt, Brady Corbet, Devon Gearhart, Siobhan Fallon, Robert LuPone

Michael Haneke sa po Európe rozhodol šokovať aj Spojené Štáty a na americké strieborné plátna preniesol jeden zo svojich starších filmov. Jedná sa o pohľad do končiaceho života jednej rodiny pod názvom Funny Games. Svojmu najnovšiemu filmu pridal nemecký režisér skratku USA, a to je popri hercoch, s troškou „nadsázky“, v porovnaní s rakúskym originálom jediný formálny rozdiel. Vo všetkom ostatnom sú zábavné či bláznivé hry klonom svojho staršieho súrodenca. Je to rovnaké psycho. Haneke opäť rozbíja rodinu, opäť zvonku, opäť doslova.

Dej sa začína príchodom mladej trojčlennej rodiny v rodičovskom zložení Naomi Watts (tá sexi blondína z Kruhu) + Tim Roth (jeden zo šimpanzov novej Planéty opíc) na bližšie nešpecifikované miesto kdesi na konci sveta, kde sa dá nájsť potrebný pokoj, kde sa dá relaxovať, chodiť na ryby, užívať si dovolenku presne tak, ako ste si ju vysnívali, na vidiek, kde poznáte každého suseda, pretože si sem už niekoľko rokov chodíte vyvetrať hlavu. A aj keď na chvíľu zapochybujete o kreatúrach v bielom, ktoré ste nikdy predtým nevideli, budete im dôverovať práve kvôli skúsenostiam, ktoré ste na tomto pokojnom mieste nadobudli.

Dvojica psychopatov, ktorú stvárnili Michael Pitt a Brady Corbet sa ujala svojej úlohy ako z partesu. Peter je na pohľad menej citlivým bieloodencom, ktorý sa do pravidiel vopred ohlásenej hry rozumie prehľadnejšie ako mladší a plachší Paul. Zarážajúce na spomínanej dvojici je, že sa necíti hodná psychiatra. Práve v tomto bode sa Hanekemu podarilo naštartovať mašinériu ľudskej bezohľadnosti, cynizmu a sarkazmu, ktorý sa ako lavína valí na trojicu úplne nevinných ľudí. Všetko sa predsa dá zvládnuť s úsmevom, Peter a Paul sú ku svojim „hostiteľom“ milí a úprimní. Chcú sa predsa len staviť. Nie je to nič, než obyčajná a naivná, takmer detská hra.

Haneke je majstrom obrazu. Ide mu o výzor filmu ako taký, nie o plynulosť deja. Zábery statickou kamerou sú občas dlhšie ako samotný trailer k filmu. Haneke uplatňuje pri výstavbe obrazu silné geometrické cítenie. Postavy nestoja len tak v priestore, ale zastávajú miesto, ktoré im na základe filmovej látky principiálne prináleží. Napríklad samotné dialógy sú podporené rozmiestnením zúčastnených postáv tak, aby boli v prípade dialogickej vyváženosti vyvážené i naoko. Takýto tvorivý postup vylučuje rýchly strih, a preto sme svedkami, jednoducho povedané, ťahavého filmu, ktorý bude akčných nadšencov zrejme nudiť.

Film stojí a padá na krutosti, ktorú daroval Haneke svojim postavám. Len ony majú právo rozhodnúť, čo a ako a najmä kedy. Potencionálnych divákov však treba upozorniť, že násilie sa v tomto filme zobrazuje navonok len sporadicky. Pre krvilačných nadšencov teda platí, že bez predchádzajúcich zásob umrú smädom.

Haneke osciluje vo Funny Games US na pomedzí sociálnej kritiky násilia chtivých divákov a ironického úškľabku smerom ku všetkým zarytým filmárom, ktorí si nedovolia skresľovať filmovú realitu. Haneke necháva psychopatom voľnú ruku a v záujme ich napredovania kalí scenár málo pravdepodobnými zvratmi, ktoré naoko skrýva za existenčný strach členov mladej rodiny. Z toho je hneď jasné, komu režisér nadržiava a kam príbeh nezadržateľne smeruje.

Funny Games US je filmom o stávke na život a na smrť, ktorá sa vám pred očami bude odvíjať tak vrúcne, že sa do nej možno i sami zapojíte. Haneke nám len ukazuje, čo divák chce a necháva ho rozhodnúť sa, či to chce ešte stále, prípadne vo vyšších obrátkach. Skúša, či divák zvládne toľko zloby, koľko sa do ľudského svedomia zmestí. Tak ako ste na tom?