Originálny názov: The Congress
Žáner: sci-fi dráma, animovaný film
Minutáž: 122 minút
Krajina: Izrael / Francúzsko / Nemecko / Poľsko / Belgicko
Rok: 2013
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Ari Folman
Scenár: Ari Folman
Kamera: Michal Englert
Strih: Nili Feller
Hudba: Max Richter
Hrajú: Robin Wright, Harvey Keitel, Jon Hamm, Paul Giamatti, Kodi Smit-McPhee, Danny Huston, Sami Gayle, Michael Stahl-David, Michael Landes, Sarah Shahi a ďalší
Režisér úspešného a netradičného dokumentárneho filmu Valčík s Bašírom, Izraelčan Ari Folman, sa posledných päť rokov venoval písaniu a nakrúcaniu svojho najnovšieho filmu. Futurologický kongres (v origináli len The Congress) mal svetovú premiéru už v máji minulého roka v Cannes a napriek tomu, že si rýchlo vytvoril auru výnimočného filmu, k nám sa dostáva až teraz.
Snímka je voľne inšpirovaná rovnomenným románom zrejme najvýznamnejšieho stredoeurópskeho spisovateľa sci-fi, Stanislawa Lema. Keďže lokálny distribútor použil názov románu a nie originálny názov filmu, miestne publikum, hlavne tá časť oboznámená s týmto poľským spisovateľom, dostalo mylnú informáciu o tom, čo má očakávať. Lemovou prácou je film inšpirovaný len letmo a len v druhej, animovanej časti. Nejde teda o adaptáciu jeho knihy.
Ale späť k filmu. Príbeh sa točí okolo už nie veľmi úspešnej herečky Robin Wright (ktorú hrá Robin Wright). Šéf štúdia Miramount jej ponúkne na samom sklonku jej kariéry, o ktorom ona ešte netuší, poslednú ponuku. Ak pristúpi na dohodu, naskenujú jej všetky charakterové prejavy a nikdy už nebude hrať ani vo filme a ani nikde inde. Ak nepristúpi, jej filmová kariéra sa tak či tak skončí. Väčšina hercov už podpísala a filmový priemysel sa definitívne mení – všetko sa už bude robiť na počítačoch.
Tomu sa hovorí slobodná voľba. Aj s ohľadom na svoje dve deti dohodu nakoniec podpisuje a necháva sa oskenovať.
A týmto sa v podstate končí prvá polovica filmu. Naozaj som nemal v úmysle prezradiť vám jej celý príbeh, ale je práve takto jednoduchý. V druhej časti to nie je iné, skôr ešte úspornejšie. Navyše, jednotlivé motívy nie sú originálne. Všetko sme už niekde videli.
Čo Ari Folman stráca ako scenárista, nachádza ako režisér. Táto úloha mu sedí rozhodne viac. Futurologický kongres je vo svojej prvej hodine výborne zrežírovaný a dominuje mu skvelý herecký výkon Robin Wright. V tesnom závese za ňou je Harvey Kietel ako jej agent (má tu aj jeden vynikajúci monológ). Poteší aj Paul Giamatti v menšej role.
Je tu prítomná silná kritika Hollywoodu, aj keď osobne mi neprišla užitočná a pôsobí prvoplánovo, či naivne. V druhej polovici sa mení na kritiku korporativizmu, keď sa filmové štúdio dostáva do pozície sily kontrolujúcej spoločnosť.
To, čo funguje omnoho lepšie, je osobná rovina príbehu a to práve vďaka výkonu Robin Wright. Dopomáha tomu aj zvláštna atmosféra hranej časti, v ktorej je už cítiť istú odtrhnutosť od reality. Robin rieši viacero existenciálnych otázok. Najvypuklejšia z nich je už spomínaná otázka slobody a osobnej voľby. Zdá sa, že Robin ju nikdy skutočne nemala.
20 rokov po podpise zmluvy jej platnosť vyprší a Robin sa vo svojom starom Porshe (rok výroby 2013) vydáva na kongres, kde má podpísať jej predĺženie. Podujatie sa však koná v špeciálnej animovanej zóne, kde sa pod vplyvom halucinogénnych chemikálii vytvára úplne nový, animovaný, svet. A od tohto momentu dáva film čoraz menší zmysel.
Potom, čo na kongres zaútočia rebeli, sa Robinin svet a život definitívne rozpadajú. Rovnako ako ona, ani divák netuší, čo sa deje naozaj a čo je len výsledkom halucinácií. V animovanom svete sa toho deje naozaj veľa. Potom, čo je Robin na niekoľko rokov zmrazená, sa prebúdza do sveta, ktorý je animovaný už celý – na drogách je každý.
Hlavným motívom sa tu stáva hľadanie syna, ktorý ostal nezaopatrený a ťažko chorý. Iné roviny filmu, ako spomenutá kritika spoločnosti, sa vytrácajú. O svete sa tak nedozvieme nič. Otvárajú sa len otázky, na ktoré Robin odpovede nehľadá.
Táto fáza filmu je vo výraznom rozpore s predchádzajúcou. Pozitívne stránky ako precízna réžia a kvalitné herectvo sa strácajú. Zvolená forma animácie i monotónny dabing nedávajú priestor emóciám. Azda v tom bol zámer.
Záver filmu je kombinovaný. Časť scén je opäť hraná, časť animovaná. Ako sa Robin vracia na chvíľu do reálneho sveta, dáva to opäť ešte menší zmysel. Jediné východisko vidím v tom, že ani toto nie je skutočnosť a celá druhá polovica filmu je len metaforou na Robinine osobné problémy, jej snahu obstáť v nejasnom svete filmového biznisu a silnej vôle postarať sa o svoje deti.
Napriek spomenutým negatívam a nejasnosti zámerov Ariho Folmana je Futurologický kongres v mnohom výborne nakrútený a zaujímavý film.
Viac ako inokedy bude záležať len na vás, či si z filmu niečo odnesiete a čo to bude.
