Originálny názov: Gainsbourg (Vie héroïque)
Žáner: biografická hudobná dráma
Minutáž: 130 minút
Krajina: Francúzsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 15
Réžia: Joann Sfar
Scenár: Joann Sfar
Kamera: Guillaume Schiffman
Hudba: Olivier Daviaud
Hrajú: Eric Elmosnino, Lucy Gordon, Laetitia Casta, Doug Jones, Anna Mouglalis, Mylène Jampanoï, Sara Forestier, Kacey Mottet Klein, Razvan Vasilescu, Dinara Drukarova a ďalší
Francúzsky životopisný hudobný film je portrétom bohémskeho vizionárskeho génia Gaisbourga, ktorého význam bývalý francúzsky prezident François Mitterand prirovnal k legendárnym francúzskym surrealistom Boudelairovi a Apollinairovi. Autorskou zaujímavosťou filmového diela je mediálna všestrannosť komiksového autora predlohy a scenáristu-režiséra v jednej osobe, Joanna Sfara.
Gainsbourga ztvárňuje Eric Elmosnin. Charakterom protagonistu je predovšetkým jeho šoubiznisové rebelantstvo. Ale film by mal byť súčasne aj vydarenou povahovou štúdiou mimoriadne populárneho skladateľa chytľavých songov. Najznámejším je zrejme legendárne Je t´aime (s prídychmi francúzsko-anglického akcentu J. Birkinovej – ako zmyselnej La Femme). Gainsbourg bol kultovou postavou a priatelil sa s generačným sexuálnym archetypom Brigitte Bardotovou (Laetitia Casta) i Juliette Gréco (Anna Mouglalis).
Gainsbourg bol človekom s „veselou ťažkou povahou“ a mimoriadne mnohotvárnym talentom. Tento navonok obtiažne definovaný jedinec mal už od svojich skorých liet prejavy nevšedného maliarskeho i šanzoniérskeho génia. Talent Gainsbourga bol kombinovaný s osobnostným prebúdzaním sa z neistoty, pubertálneho anarchistického i plachého dospievania, cez škanalózne provokatérstvo až k bohémskemu hédonizmu ako maske bytostnej a existenciálnej osamelosti. Film je svedectvom, kombináciou pováh váhavého rojka, zmeneného na vášnivého a úspěšného dobyvateľa žien i ambiciózneho podnikavého skladateľa a performera.
Režisér a scenárista Joann Sfar dokonale stvárnil tento talentový fenomén v komunikácii s alegorickou postavou dlhonosej ušatej bábky s nadreálnymi rozmermi. Je to Gainsburgova osobná karikatúra alter ega (posadnutosť výzorovým maximalizmom a komplexom z jeho (ne)naplnenia). Alegória tejto nadživotnej bábky ako motivátora často protichodných rozhodnutí: našepkávaním, radcovstvom, zvodnosťou i nutkaniu k životnému oportunizmu a prieskumom jeho vlastných životných limitov.
Umelecký kolorit filmu je zasadený do viacerých prostredí meniacej sa spoločenskej reality. Zaznamenáva rôzne nuansy od atmosféry parížskej klubovej scény okupovaného Francúzska, až po postmoderné deväťdesiate roky minulého storočía (rappovaná francúzska hymna). Hrdým francúzkym národniarom a tradicionalistom sa vo finále „odmeňuje“ Marseillaisou žánru reggae – ako pôsobivou či znepojivo provokačnou filmovou bodkou v dramatickom životopisnom diele o nevšednom umeleckom zjave.
Film nezamlčuje, že partnerské spolužitie s Gainsburgom bolo komunikačne veľmi obtiažnym sústom. Najme pre jeho stupňujúce sa záletnicke obsesie i nadmernej závislosti na nikotíne a alkohole. A implicitnom, stále výraznejšom rebelenstve voči bábke – alter egu. Svarov režijne videný Gainsbourg prekypuje autentickým herectvom s presným kastingom vo všetkých rolách i svojsky chytľavou hudbou.
Inšpiruje aj výtvarne štýlovo poňatou kamerou Guillaume Schiffmana (citujúceho miestami dobovosť Antonioniho Zväčšeniny) v surealistickom grotesknostem presahu. Obsadenie hlavnej i vedľajších úloh vytvára vo filme fascinujúcu atmosféru originálneho modelu neobvyklých a inšpiratívnych spojení. Prístup k legende, ku Gainsbourgovi, je nadmieru zmysluplnnou kombináciou režijních, dramaturgických i hereckých prostriedkov, vďaka ktorým sa herecky zaskveli aj Lucy Gordon, Anna Mouglasis, či Laetitia Casta.
Film Gainsbourg je výnimočný životopis výnimočnej postavy dejín šoubiznisu. Jeho špecifikom je, že vďaka jedinečnej atmosfére diváka myšlienkovo neznásilňuje. Naopak ho núti nachádzať vlastné odpovede na fenomén umeleckého autorstva častokrát považovaného za genialitu.
