Gejša

Originálny názov: Memoirs of a Geisha

Žáner: Dráma / Romantický
Minutáž: 144 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Rob Marshall
Scenár: Robin Swicord
Kamera: Dion Beebe
Hudba:John Williams
Hrajú: Ziyi Zhang, Ken Watanabe, Kôji Yakusho, Michelle Yeoh, Li Gong, Kaori Momoi, Youki Kudoh, Mako, Cary-Hiroyuki Tagawa

Gejša mapuje takmer celý život jednej ženy, vrátane detstva. Takže kým sa na scéne objaví Ziyi Zhang, predstaviteľka dospelej hrdinky, chvíľu to trvá. Dovtedy ju sledujeme ako malé dievčatko, z chudobnej rodiny, ktorú vlastný otec predá do mesta ako budúcu gejšu, nie však z nejakých zištných dôvodov, ale jednoducho preto, že boli takí chudobní, že žiadne iné východisko nenašiel. Toto dievča je predurčené stať sa spoločníčkou zámožných Japoncov a napriek mnohým okľukám a peripetiám sa ňou aj stane. A nie hocijakou. Vypracuje sa na najlepšiu a najvyhľadávanejšiu gejšu v okolí. Jej kariéru však poznačia dva fakty – druhá svetová vojna a porušenie základného pravidla: gejša sa nikdy nesmie zamilovať.

Napriek tomu, že film zobrazuje ťažký životný údel gejši a ženy ako takej, pôsobí len ako japonská adaptácia na Popolušku. Zaujímavé však je, že napriek tomu, že láska je to, čo hlavnú hrdinku poháňa dopredu, nejde o milostný príbeh. Sayuri (Ziyi Zhang) a jej milý v podobe Ken-a Watanabe-ho sa stretnú asi tak v 10 scénach, takže osudovosť a láska na prvý pohľad, to sú slová, ktoré dokonale vystihujú ich vzťah. Vo všeobecnosti sa o dvoch hlavných postavách dozvedáme minimum informácií. Základné fakty sú nám samozrejme známe, ale o dokonalom vykreslení psychiky postáv sa hovoriť nedá. Postavy sú ploché a dej niekedy stagnuje.

Pre mňa osobne však práve tieto časti, keď sme svedkami premeny obyčajnej slúžky na gejšu, boli najzaujímavejšie. Uznávam, že sledovať obliekanie, česanie a maľovanie, jednoducho všetky typicky ženské aktivity, bude zaujímavé len pre nás ženy, resp. pre všetkých fanúšikov relácií Zmenáreň. Ale podľa mňa sa len najväčšiemu ignorantovi nebude páčiť všetka tá pompa, vznešenosť, farby a pestrosť. Veď nie nadarmo má tento film Oscara za najlepšie kostýmy.

Ziyi Zhang, ako ostatne vždy, nesklamala a okrem iného mala znovu šancu preukázať svoje tanečné schopnosti. V Klane lietajúcich dýk ste ju videli v pohybe síce viac, ale tu to rovnako pôvabne a ladne predvádza. Myslím si, že postava jej sadla, napriek tomu, že nie je pôvodom Japonka. Kvôli tomu, že Číňanka hrá Japonku film dokonca v Číne nepremietali. Mnohí kritizovali aj to, že čínski a japonskí herci museli rozprávať anglicky a že novela, na základe ktorej bol napísaný scenár, pochádza z pera belocha.

Film vraj skresľuje Japonskú kultúru a celkovo život gejší s jediným cieľom – aby bol atraktívnejší. Musím uznať, že predávanie panenstva hlavnej postavy mi prišlo zvrátené a podľa toho, čo som čítala sa tento akt nerobí spôsobom, o akom nás film presviedča. Ale treba uznať aj to, že priemerný Európan alebo Američan s normálnymi vedomosťami veľa toho o Japonskej kultúre nevie a ako pozitívum filmu treba brať aj to, že väčšina ľudí sa dozvie, že gejša nie je synonymom slova prostitútka.

Každopádne Gejša nie je dokumentom, takže vyčítať mu nejaké odchýlky od skutočnosti je asi zbytočné. Je to príjemný film, určite nie tuctový. Snúbi sa v ňom pre nás, Európanov, akési exotično, príťažlivosť, dobré herecké výkony. A to sa o väčšine filmov povedať len tak nedá. Napriek drsnému životu a okolnostiam zostáva jemným a vkusným, asi tak ako sa navonok javí život japonských spoločníčok. Vo vnútri je ale silný, presne tak ako tie najlepšie.

Gejša je príjemným ozvláštnením. Nedosiahla síce maximum ako celok, ale niektoré jej zložky sa mu približujú. Keby dej nepôsobil ako zlepenec ukazujúci čo všetko sa môže takej gejši prihodiť, ale sústredil sa len na niektoré z dejových línií a možno keby si vybral len časť jej života, pôsobil by kompaktnejšie a hutnejšie. Každopádne som po jeho vzhliadnutí necítila nejaké veľké rozčarovanie, naopak, hneď som si musela do vyhľadávača hodiť heslo geisha a kochať sa ich nádhernými kimonami. A ak takto pôsobí film aj na iných, tak myslím, že svoj cieľ splnil, bez ohľadu na to, aké národnosti v ňom hrajú alebo akým jazykom rozprávajú.