Godzilla

Dopad amerického King Konga na japonskú kultúru bol v 30. rokoch a najmä pri znovu-uvedení v tých 50. tak silný, že to v tejto pre nás stále zvláštnej krajine podnietil vznik celého nového žánra kaiju filmov. Ide o príbehy so zvláštnymi tvormi, často gigantickými monštrami. Prvým kaiju bola v roku 1954 akási kombinácia gorily a veľryby pod menom Gojira (Godzilla).

Aj keď sa neskôr vnímanie kaiju i samotnej Godzilly posunulo do roviny čistej zábavy, napočiatku to bolo trochu inak. Godzilla vznikla ako reakcia na zhodenie atómových bômb na japonské mestá a na americké jadrové testy v Pacifiku (známy atol Bikiny), ktoré mali tiež svoj negatívny dopad na obyvateľov Japonska. Gozdilla tak v ich kultúre reprezentuje Spojené štáty americké a na jednotlivých filmoch zo série môžeme vidieť postupne sa meniaci vzťah Japoncov k Amerike. Z hrozby a ničiteľa sa postupne stáva priateľ.

Najnovšia reinkarnácia Godzilly na veľkom plátne si z originálu berie mnohé. Vracia sa k jadrovým testom z roku 1954 a podáva o nich svoje alternatívne vysvetlenie. Narozdiel od pokusu Rolanda Emmericha z konca 90. rokov si aktuálna verzia ctí predlohu a fanúšikovia japonskej série budú milo prekvapení. Snímka nie je ani zbytočne americká a už vôbec nie patetická.

Réžia bola totiž zverená do rúk začínajúceho a pomerne neznámeho britského režiséra Garetha Edwarda, ktorý sa pred pár rokmi blisol nezávislým sci-fi Monster. To mu poskytlo veľmi dobrý odrazový mostík k takejto veľkej produkcii. Svoju Godzillu podľa scenára Maxa Borenstaina, pre ktorého je to rovnako len druhý film, postavil najmä na vydarenej atmosfére. Miestami je naozaj hustá, že by sa dala krájať. Dej má spád a aj keď trailery naznačovali opak, nejde práve o akčný ani militaristický film.

A Godzillu vidíme len občas. Udalosti sledujeme totiž najmä z pohľadu ohrozených civilistov, či vojakov, ktorý sú však pri vyčínaní monštier rovnako bezmocní. Ako hovorí jeden z veliteľov, s takouto situáciou sme sa ešte nikdy nestretli. Nejde totiž iba o Gozdillu, tá je tu naozaj menší problém. Táto snímka pokračuje v tradícii príbehov, v ktorých sa obria goriloveľryba stretne v súboji s iným monštrom. V tomto prípade ide až o dva jedince, ktoré sa chystajú založiť si početnú rodinu.

Monštrá sú hybnou silou príbehu. Ich motivácia je určujúca pre všetko, čo sa deje na plátne. Ľudskí hrdinovia sú len štatisti, ktorým sa v podstate nič nedarí a situáciu si svojou aktivitou len viac komplikujú. To je asi najviditeľnejší odklon od typickej hollywoodskej produkcie, ktorý sa premieta aj do toho, že rovnako ako hrdinovia filmu, ani divák nemá o celkovej situácii vždy dokonalý prehľad, ale to zážitok z filmu len posilňuje.

Hlavného hrdinu, vojenského pyrotechnika Forda Brodyho, stvárnil britský herec Aaron Taylor-Johnson, ktorého poznáte najskôr z filmov Kick-Ass. Jeho postava môže pôsobiť z istého pohľadu trochu plocho a určite to nebude najlepší výkon jeho kariéry, ale scenár nedáva žiadnej postave väčší priestor. Celý dej sa odohráva len na úseku niekoľkých dní.

So situáciou sa trochu lepšie vyrovnali starší a skúsenejší herci. Mnoho fanúšikov sa tešilo práve na Bryana Cranstona v roli Fordovho otca a bývalého pracovníka atómovej elektrárne, ktorú zničilo jedno z monštier kvôli potrave. Na plátne je síce len nakrátko, ale dokázal svoj čas využiť naplno. Vhodne obsadeným bol aj Ken Watanabe (Inception, Listy z Iwo Jima) v úlohe vedca, ktorý venoval výskumu gigantov celú kariéru.

Nikdy som nebol fanúšikom podobných filmov, takže som do kinosály vstupoval bez konkrétnejších očakávaní. O to viac som bol možno pozitívne prekvapený z výtvoru tímu okolo Garetha Edwarda. Určite o ňom ešte budeme počuť, keďže tento hollywoodsky debut mu vyšiel stopercentne. Godzilla je na poli blockbustrov jeden z mála titulov posledného obdobia, ktorí zanecháva silný pozitívny dojem.

Kaiju filmy samozrejme môžu pôsobiť vo svojej podstate hlúpo, minimálne čo sa námetu týka a tomu sa nemohla vyhnúť ani Gozdilla, aj keď sa tvorcovia snažili vyjsť z toho aspoň ako tak inteligentne. Netreba však kvôli tomu film zatracovať. Má čím zaujať aj náročnejšieho, či lepšie povedané skúsenejšieho diváka. Či už ide o spôsob, akým sa hrá s hollywoodskymi konvenciami, alebo naozaj precízna výstavba diela po scenáristickej aj obrazovej stránke.

---