Gravitácia

Vyjadrenia o geniálnom či majstrovskom filme sú síce v prípade Gravitácie prehnané, stále však ide o vynikajúci film, ktorý stojí za pozornosť. Alfonso Cuarón, talentovaný a precízny mexický režisér, sa po nakrútení výborného sci-fi thrilleru Potomkovia ľudí (Children of men, 2006) na dlhé roky odmlčal. Vrátil sa až teraz s drámou, ku ktorej napísal so synom Jónasom scenár, produkoval ju a aj strihal.

Hneď v úvode sa mi žiada napísať, že Gravity nie je sci-fi. Odohráva sa síce vo vesmíre, ale tým sa akákoľvek možná podobnosť končí. Je to dráma o prežití. Tentoraz je tým nehostinným prostredím, v ktorom hrá všetko proti človeku, sám nekonečný, neznámy a neprebádaný vesmír. I keď sme stále iba na nízkej orbite okolo Zeme, jeho čaro je silné a kamera to i náležite využíva. V tom je možno jedno plus snímy – ukáže masám, aké to je tam hore a aká je práca kozmonautov. Teda nebyť toho, čo sa stane po krátkom úvode.

Príbeh je minimalistický. Skupina kozmonautov z raketoplánu Explorer opravuje Hubblov teleskop, keď na inom mieste orbity Rusi odpália raketu na starý nefunkčný satelit. Zakrátko je z toho veľká dráma, úlomky totiž zasiahnu ďalšie satelity a spustí sa reťazová reakcia (odborne sa nazýva Kesslerov syndróm), ktorá ohrozuje aj posádku raketoplánu. Evakuácia sa nestihne ani poriadne začať a úlomky (či celé časti) zničených družíc devastujú teleskop i raketoplán. Prežijú len veliteľ letu Matt Kowalski (George Clooney) a doktorka Ryan Stone (Sandra Bullock), ktorým míňajúci sa kyslík a nedostatok paliva v Mattovom jetpacku dávajú len málo času na prežitie.

Ak ste aj videli všetky trailery a videá z filmu, rozhodne nebudete sklamaní. Alfonso Cuarón dá to, čo sľúbil. Nemám však pocit, že by toho bolo viac. Dej je striktne lineárny a napriek inému prvému dojmu vyslovene hollywoodsky. Technická a remeselná precíznosť bola Cuarónovi a jeho tímu, najmä hlavnému kameramanovi (Emmanuel Lubezki), vždy vlastná. Lubezki často pracuje napríklad aj s Terrencom Malickom a Alejandrom Iñárritu. Mnohokrát vedel zaujať práve tým, že sa dokázal dostať na hranu technológie a možností svojej profesie.

A práve práca s kamerou je to, čo odlišuje Gravitáciu od iných filmov. Do veľkej miery ňou Cuarón nahradil strih. Dlhým záberom tentoraz nič nestálo v ceste. Obmedzenia priestoru neboli žiadne a ani fyzika nehrala proti tvorcom, keďže takmer celý film vznikal v počítačoch. Tým sa pre mňa osobne síce trochu vytráca čaro dlhých záberov, ale zároveň Cuarón s Lubezkim dokázali po celý film udržať pre diváka prehľad a orientáciu v priestore. To sa nedarí ani mnohým filmom odohrávajúcim sa na pevnej zemi.

Príjemným je aj konečne vhodné použitie 3D projekcií. 3D efekty sú tu účelné a dávajú divákovi zážitok navyše. Je to však len mierne obohatenie. Gravitácia patrí medzi tie filmy, ktoré sa neoplatí pozerať inde ako na veľkom plátne. Sledovať ju na obrazovke televízora, či nebodaj na monitore počítača, by bolo jasným ochudobnením.

Pri takýchto filmoch vždy príde na pretras vedecká presnosť. Cuarónovci sa pri tvorbe scenára hrali s realitou tak, ako práve potrebovali. Pokým správanie sa objektov vo vesmíre a ich vzájomná interakcia pôsobia fyzikálne vierohodne, udalosti popisované v snímke by sa určite stať nemohli. Hubblov teleskop, ISS, telekomunikačné a GPS satelity nemôžu byť kvôli rozličným výškam zničené naraz. Rovnako nie je možné len s jetpackom preletieť od teleskopu k ISS a tak ďalej.

Ale o tomto film ani nebol. Pri scenári by sme mohli nájsť viacero slabých miest, dajú sa však prepáčiť. Gravitácia získava body a nadšených divákov vďaka krásnemu a funkčnému vizuálu, napätiu a kvalitnému soundtracku. Celok tu rozhodne prebíja svoje časti rôznej kvality.

---