Grindhouse: Auto zabijak

Originálny názov: Death Proof

Žáner: krimi / thrriler / drama
Minutáž: 114 minút
Krajina pôvodu: USA
Rok: 2007
Prístupnosť: MP15

Réžia: Quentin Tarantino
Scenár: Quentin Tarantino
Kamera: Quentin Tarantino
Hudba: rôzne
Hrajú: Kurt Russell, Sydney Poitier, Vanessa Ferlito, Jordan Ladd, Rosario Dawson, Tracie Thoms, Zoe¨ Bell, Rose McGowan, Eli Roth, Quentin Tarantino

Quentin Tarantino je vo svete filmu mimoriadne známe meno, ktoré sa zvykne spájať s pojmom kultový režisér a viacerí filmoví fanúšikovia čakajú na každý ďalší jeho projekt s obrovskými očakávaniami. Tento “magor z videopožičovne“ je už pomaly klasikom postmoderny a jeho filmy sú dokonalými ukážkami, ako sa dá urobiť kvalitný film z už tisíc krát prevarených ingrediencií. Či sa už jedná o brutálnych Gaunerov (Reservoir Dogs), o geniálnu mozaiku Pulp Fiction, alebo napríklad o štýlový dvojfilm Kill Bill, vždy sa našli viacerí kritici režijných metód Tarantina, ktorí ale len málokedy neocenili aspoň jeho najsilnejšie zbrane, a to skvele vypointované dialógy a prepracovaný vizuál. Posledným projektom Quentina je dvofilm v spolupráci s jeho starým známym Robertom Rodriguezom pod názvom Grindhouse, ktorý ide v našich kinách v rozdelenej podobe a tak po prvej časti s názvom Planéta Teror prichádza do našich kín druhá časť Grindhouse: Auto zabijak.

Príbeh filmu je poskladaný z dvoch poviedok, ktoré sú spojené postavou Kaskadéra Mika a jeho nezničiteľného auta. Prvá poviedka sa točí okolo troch kamarátok, ktoré sa vyberú si večer vyraziť do mesta. Vedúcou osobnosťou trojice je známa DJ-ka Jungle Julia, ktorá to poriadne s kamarátkami roztočí a v bare spozná práve postaršieho Kaskadéra. Druhý príbeh je zase o štvorici divokých dievčat (2 sú z nich profesionálne filmové kaskadérky), ktoré si užívajú života a práve si kúpili skvelé auto Dodge Challenger a s takýmto “trhačom asfaltu“ sa takisto stretnú so šialeným jazdcom Mikom…

Obaja režiséri si projektom Grindhouse chceli splniť svoj sen a takisto urobiť poctu klasickým Béčkovým až Céčkovým filmom z rokov sedemdesiatych. Tarantino sa zameral na spojene žánrov slasher (klasická hororová vyvražďovačka) a exploitation (teda filmy plné sexu, násilia, gore efektov a “obdarených“ žien). Tarantino tieto dva žánre spojil do veľmi zaujímavého mixu, ktorý ale urobil výrazne po svojom, keď väčšinu filmu postavy len tak prekecajú v dialógoch, ktoré sú tradične skvelé, ale všetkého dobrého veľa škodí a tak neskutočne dlhé dialógy začnú čoskoro diváka nudiť a nepomôže ani Tarantinová zručnosť v snímaní extra dlhých scén. Navyše u nás je premietaná dlhšia verzia filmu, ktorá obsahuje nadmieru podobných scén, ktoré boli v americkej distribúcii vystrihnuté kvôli spoločnému premietaniu celého kompletu Grindhouse. Opakom nudy sú ale skvelé scény rôznych automobilových búračiek a honičiek, ktoré sú vynikajúco zrežírované a ešte lepšie nakrútené. Quentin je známy odporca digitálnych efektoch a tak sú všetky tieto scény robené pekne klasicky, čo presne pasuje do žánrového zaradenia filmu.

Podobne ako sa snažil Tarantino urobiť poctu starým filmom v podobe príbehu, tak sa snažil aby aj vizuál filmu pôsobil, ako keby ste sledovali film v nejakom zapadnutom kine v sedemdesiatych rokoch. Ide najmä o rôzne “efekty“, ktoré vytvárajú na obraze filmu škrabance, zmenu farby a podobné srandičky. Tarantino sa, ako je už jeho zvykom, aj do tohto filmu snažil vložiť čo najviac rôznych odkazov na staré filmy pre filmových fajnšmekrov. Asi len málokto ocení jeho odkazy na staré grind filmy, pretože len málokto mal možnosť ich zhliadnuť, ale viacero ľudí si možno všimne odkazy na staršie Quentinové filmy, ako je napríklad titulná pieseň z Pulp Fiction Misirlou (to je tá rýchlo gitarový vypaľovačka, ktorá bolo použitá už aspoň stokrát) v jukeboxe, alebo podobne.

Hereckých predstaviteľov do filmu vybral Tarantino vcelku dobre. Predstaviteľky ženských úloh sú vybrané v tradícii Béčkových filmov, čiže jedná sa o príťažlivé a vyzývavé ženy, medzi ktorými dominuje Tarantinova obľúbená kaskadérka Zoe Bell, ktorá si zahrala vo filme samú seba. Asi najznámejšie meno je vo filme predstaviteľ Kaskadéra Mika Kurt Russel, ktorý je vo svojej úlohe veľmi presvedčivý, aj keď vo filme nedostal mimoriadne veľký priestor. Vo filme ešte vystupuje aj Rosario Dawson, samotný režisér ako barman a Eli Roth (režisér Hostelu) ako zákazník.

Grindhouse: Auto zabijak je na pomery súčasnej kinematografie veľmi netradičný projekt, ktorému navyše v prípade slovenského diváka chýba pozadie starších napozeraných filmov a tak sa film veľmi pravdepodobne nedočká u nás takého úspechu aký mal v USA (nemyslím komerčný, ten nebol vôbec veľký, ale obľúbenosť celého Grindhousu je v Amerike mimoriadne veľká). Tarantino sa ani netají tým, že jemu je v prípade tohto filmu úspech ukradnutý a že sa jedná o splnenie jeho sna. Suma sumárum, Grindhouse: Auto zabijak je dobrý film v ohľade na žáner a štýl filmu, ale od Tarantina väčšina ľudí (medzi nimi aj ja) čakala niečo viac. Keď máte chuť na niečo nezvyčajne, čo sa v našich kinách len tak ľahko nevidí tak na film choďte, ale pripravte sa na to, že sa možno budete poriadne nudiť.