Gympl

Originálny názov: Gympl

Žáner: Komédia / Dráma
Minutáž: 105 minút
Krajina pôvodu: Česká republika
Rok: 2007
Prístupnosť: MP 15

Réžia: Tomáš Vorel
Scenár: Tomáš Houska (príbeh), Pavel Nosek a Tomáš Vorel (writers)
Kamera: Marek Jícha
Hudba: Wich
Hrajú: Tomáš Vorel ml., Jiří Mádl, Eva Holubová, Tomáš Matonoha, Jiří Schmitzer, Milan Šteindler, Martin Zbrožek, Tomáš Vorel, Zuzana Bydžovská, Tomáš Hanák, Lenka Jurošková, Martina Procházková

Vzhľadom na to, že nie som znalec českého filmu nepoznám ani do detailov tvorivú púť Tomáša Vorla čoby režiséra. Z toho mála, čo od neho poznám ma zaujala pre mňa skvelá Cesta z mesta (2000) s Tomášom Hanákom v hlavnej úlohe a tak som netušil, čo mám čakať od tohto jeho počinu. Téma Gymplu určite mala prilákať najmä mladé publikum, ktoré si rado skonfrontuje svoj život s tým filmovým pohľadom do školských lavíc, ale zrejme láka aj tých starších na ten trocha sentimentálnejší pohľad. Tomáš Vorel sa však pokúsil ísť ešte trochu ďalej a priblížiť nám čas trávený mimo školských lavíc jednou ,,rozporuplnou“, ale určite adrenalínovou zábavkou a to ,,writerstvom“, alebo ak chcete grafiťáctvom. A ako sa mu to v konečnom dôsledku darí?

Začnem trochu kriticky. Režisér si na svoje plecia asi zobral viac ako sa dá do 105 minút dlhého filmu napchať a nedržal sa nejakej hlavnej témy, ktorú by sa snažil čo najlepšie podať. Dokonca sa snaží tých tém priblížiť niekoľko, čo v určitých momentoch pôsobí dosť rušivo. Tá prvá časť, nazvem ju komediálna, vykresľuje ten divákom očakávaný život ,,pubertálnej“ mládeže na gymnáziu, kde sa mládež búri svojským spôsobom, fajčí pred školou, ignoruje profesorov, či nasiera školníka. Vorel nám predstavuje okrem dvoch hlavných hrdinov niekoľko postáv, individualít, jednej triedy a je nepochybné, že práve pri tomto pohľade sa každý vráti trocha v čase a zaspomína si na podobne ,,vyšinutých“ spolužiakov, či sexy spolužiačky. Táto časť býva vcelku vtipná ale záleží aký spôsob humoru vám vyhovuje. K tomuto Vorel postupne začína pribaľovať tú ďalšiu nosnú tému filmu a to je spomínané sprejerstvo.

Naši dvaja hlavní hrdinovia Peter (Tomáš Vorel ml.) a Michal (Jiří Mádl) začnú spolu sprejovať a vytvoria si vlastnú skupinu s názvom RHS. Svoj odkaz samozrejme nezanechávajú iba na plochách na to určených, ale na miestach ktoré určite každý z nás pozná zo svojho okolia. Taká fasáda budovy, či vagón v metre určite vyzerá pôsobivejšie. S takouto adrenalínovou zábavkou však prichádza aj riziko v podobe ,,stretov“ s políciou a nepochopenie okolia. V okamihoch, keď sa film venuje práve týmto aktivitám mladej dvojky zažívame aj trochu tempa, či vzrušenia, také šprinty nočnou Prahou nezažíva asi každý. Režisér sa snaží vykresliť hlavných hrdinov aj z tej sociálnej stránky a ponúka pohľad do ich rodiny, čo však pôsobilo na mňa nedotiahnuto a tým pádom aj rušivo. To, že obaja pochádzajú z iných sociálnych prostredí bolo jasné a nebolo asi treba zachádzať do detailov, v ktorých sa český herci ako Ivana Chýlková, Jan Kraus a napríklad Tomáš Hanák (Cesta z mesta) nemali možnosť chytiť, lebo ich úlohy boli epizódne. Jedinú možnosť mierne vyniknúť dostala Zuzana Bydžovská ako matka Petra utápajúca svoj žiaľ v alkohole. Podobne to bolo aj pri postavách učiteľského zboru. Ich konflikty so žiakmi, či medzi sebou boli len milým, občas vtipným spestrením, i keď nemožno uprieť snahu tvorcom aspoň o rôznorodosť jednotlivých učenia chtivých postáv. Každá trpela určitou ,,úchylkou“ od prehnane tolerantného triedneho v podaní Tomáša Matonoha až po trocha nervnú, nie príliš psychicky vyrovnanú riaditeľku v podaní Evy Holubovej. V určitých fázach sa tu dokonca mihla aj postava samotného režiséra Vorla, ktorý si zahral školníka. Výber hudby pre film bol vcelku nevyhnutný na dnešnú dobu a tak výlety mladíkov do ulíc Prahy so sprejmi v ruke sprevádzajú hip-hopové rytmy, takže tu záleží od vkusu, či to zapasuje aj vám.

Moje záverečné hodnotenie je tak trochu ako pocity s filmu. To zaradenie do žánru komediálna dráma alebo dramatická komédia mi nedá stále pokoj a myslím si, že sa mal režisér rozhodnúť, na ktorú koľaj prejde. Tie dramatické scény nefungujú a čo je ešte horšie potom sa film už nedá nazvať ani komédiou, len sme odkázaní na niekedy vtipné a niekedy tupé hlášky našich gymnazistov. Dejovo je príbeh vlastne posplietaný len okolo toho nevyhnutného a sú to skôr akoby dejové epizódky, jediné čo trochu drží dej pokope sú práve tie nie veľmi podarené vykresľované vzťahy. Ak by bol film čisto komediálne prezentovaný, bavil by som sa aj na policajtovi, čo dá do držky teenagerovi, alebo na zvádzaní učiteľa svojou žiačkou. Možno je tá moja kritika veľká, ale film na mňa pôsobí neucelene, veľa sa snaží povedať a nepovie nič, jediná možnosť je nevnímať nič iné len tú tlupu výrastkov fajčiacich, pijúcich, sexujúcich, sprejujúcich a sem-tam hlášky trúsiacich a zasmiať sa na charaktere toho, či oneho profesora. Najväčším plusom filmu sa tak stáva asi to, že každý sa na chvíľu vráti do svojich školských čias a snaží sa nájsť akúsi paralelu s filmovými postavami na svojej strednej škole. Aj vďaka tomuto dávam 40%, ale mohlo a malo sa z filmu vyťažiť oveľa viac, potenciál tu na to bol.