Originálny názov: Harry Potter and the Deathly Hallows: Part I
Žáner: dobrodružná fantasy
Minutáž: 146 minút
Krajina: Veľká Británia / USA
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: David Yates
Scenár: Steve Kloves
Kamera: Eduardo Serra
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Bill Nighy, Emma Watson, Daniel Radcliffe, Rupert Grint, Helena Bonham Carter, Ralph Fiennes a ďalší.
Posledný diel Harryho Pottera konečne prišiel aj na plátna kín! Teda… aspoň jeho prvá polovica. Ako totiž určite viete, Warner Bros sa rozhodol nakrútiť zo siedmej knihy dve samostatné filmové snímky. Naskytá sa otázka, či je táto koncepcia rozdelenia Darov smrti výhradne pre dobro kvality vypovedania príbehu alebo iba umelé naťahovanie pottermánie?
Keď sa pozriete na rozsah a obsah knižnej predlohy, poviete si, že sa určite nezmestí do jedného filmu. No po zhliadnutí prvej časti Darov smrti sa prikláňam skôr k druhej z možností. Aj keď som zavŕšenie príbehu ešte nevidel, vyslovujem presvedčenie, že ak by sa tvorcovia držali knižnej predlohy a nenakrútili by zo siedmej knihy dva filmy, urobili by lepšie. Dary smrti I. majú iba dve hodiny a 20 minút a napriek tomu sú naplnené scénami, ktoré sa slangovo dajú nazvať vatou. Ich vynechaním a sústredením sa iba na to podstatné by vznikla jedna kvalitná trojhodinová snímka, ktorá by bola zavŕšením hodným celosvetovo úspešnej čarodejníckej série.
Keď som vychádzal z kina, bol som na okamih ohúrený – atmosférou, hudbou, niekoľkými dobrými scénami, lenže vzápätí, ako som sa zamyslel nad tým, čo napíšem do svojej recenzie, som si uvedomil, že som sa vlastne z Darov smrti I. nedozvedel nič: nebolo žiadne veľké finále, podstatné dejové zvraty, odhalenia. Je mi jasné, že to všetko si tvorcovia nechávajú do druhej polovice, ale v tom prípade sa mali viac posnažiť pri práci na tejto časti, aby mohla obstáť ako samostatná snímka. Namiesto „skutočného“ deja naplnili Dary smrti I. akciou.
Ak by som mal siedmeho Pottera žánrovo zaradiť, nepovedal by som, že ešte stále zapadá do sekcie detskej fantasy. (Oficiálna hranica prístupnosti je 12 rokov, no niektoré scény by vo mne v tomto veku zanechali traumatický zážitok. Na druhej strane, dnešné deti sú o niečo odolnejšie.) Rovnako sa nejedná o tínedžerskú komédiu, ku ktorej sa blížil Polovičný princ, aj keď stále obsahuje niekoľko humorných momentov. Nie je to ani horor, aj keď zopár scén kamerou, hudbou a strihom navodzuje hororovú atmosféru.
Dary smrti I. zo všetkého najviac definuje práve spomínaná akcia, preto by sa s istým nadhodnotením dal označiť ako akčný film. Vo filme nie je núdza o úteky, schovávačky, neprehľadné prestrelky kúziel medzi čarodejníkmi napríklad v bistre a veľké súboje mágie. A zakaždým sú schopní držať publikum v napätí so zadržaným dychom, no niekedy to tak trochu už preháňajú a zachádzajú až do Matrix štýlu (narážam na scénu v tuneli, keď Harry beží v protismere po streche idúceho autobusu a zároveň sa drží Hagridovej motorky jazdiacej po strope).
Príbeh okrem akcie obsahuje aj niekoľko silných emocionálnych momentov. V úvode sa rodiny hrdinov sťahujú zo svojich domovov, aby ušli pred hroziacim nebezpečenstvom. Keď sledujete Durslieovcov nastupovať do auta, obávate sa o nich, aj keď ste ich doteraz vyslovene neznášali. Ešte viac s vami citovo pohnú scény zdôrazňujúce súdržnosť a silu priateľstva.
Prekážkou v narácii je oslabená kontinuita a výrazné prestrihy medzi jednotlivými scénami. Takmer každá sa odohráva na inom mieste a doslova skáčeme od jednej do druhej, bez akéhokoľvek prechodu. Občas som sa musel zamyslieť nad tým, kam a prečo hlavní hrdinovia smerujú.Na druhej strane Dary smrti I. jednoznačne vynikajú po vizuálnej stránke. Nie je núdza o výbuchy, hromy a blesky, kúzla a iné špeciálne efekty. Novinkou je krátka animovaná sekvencia, ktorá slúži ako ilustrácia príbehu troch bratov a Smrti. Takisto často meniace sa lokácie deja sú veľmi atraktívne: od londýnskych uličiek, cez inštitúcie a domovy čarodejníkov, po anglickú prírodu. Všetky sú ladené do temnej atmosféry, ktorú vyvoláva aj hudba udržujúca napätie a spôsobujúca zimomriavky.
V príbehu dominujú hlavní hrdinovia, ktorí sú na plátne väčšinu času, no herecky ich zatieňujú niektoré vedľajšie postavy. Napríklad obľúbená smrťožrútka Beatrix, ktorá dostáva viac priestoru ako samotný Voldemort. Osobne som fanúšikom talentu Helen Bonham Carter, ktorá ju stvárňuje, musím však uznať, že kladenie jej postavy do popredia je až nadbytočné a tak trochu okaté.
V konečnom dôsledku tvorcovia dosiahli to, čo chceli: preplnené sály kín po celom svete a vyvolanie očakávania vo všetkých divákoch, ktorý hneď po zhliadnutí Darov smrti I. zatúžia uvidieť aj pokračovanie. Na to si však musíme počkať do júla 2011.
