Harry Potter a Polovičný princ

Originálny názov: Harry Potter and the Half-Blood Prince

Žáner: fantasy
Minutáž: 153 minút
Krajina pôvodu: Veľká Británia / USA
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12

Réžia: David Yates
Scenár: Steve Kloves (podľa rovnomennej knihy od autorky J.K. Rowlingovej)
Kamera: Bruno Delbonnel
Hudba: Nicholas Hooper
Hrajú: Daniel Radcliffe, Emma Watsonová, Rupert Grint, Michael Gambon, Jim Broadbent, Maggie Smithová, Alan Rickman, Helena Bonham Carterová…

Keď som pred časom zhliadol trailer k filmu Harry Potter a Polovičný princ, jednej z najočakávanejších snímok tohto kinematograficky bohatého leta, aj mňa naplnili očakávania – ako priaznivca knižnej série o osirotenom čarodejníkovi, ako nepriaznivca ich adaptácií zo strieborného plátna a v neposlednom rade aj ako fanúšika dobrého filmu. Jedinou odpoveďou na ne mohol byť Polovičný princ samotný. K jeho plnohodnotným sto päťdesiatim trom minútam som sa dostal na mimoriadnej slovenskej predpremiére v spoločnosti ďalších skalných fanúšikov.

Spomínaný trailer k filmu, ak ste ho náhodou nevideli, navodzuje temnú atmosféru nastupujúceho teroru Lorda Voldemorta, vďaka ktorému sa každý čarodejník obáva o svoj život a smrťožrúti bez strachu z následkov zasahujú do sveta obyčajných ľudí – muklov. Táto atmosféra prenikla aj do filmu. Hneď v úvodnej scéne sa služobníci Temného pána preháňajú nad ulicami Londýna, rozbíjajú výklady obchodov a pomocou mágie nechajú rozpadnúť veľkolepý Millenium Bridge nad Temžou. Denný prorok, najdôležitejší informačný plátok sveta čarodejníkov, je v týchto časoch plný správ o strete Voldemorta a Harryho ako aj o samotnom „vyvolenom“ Potterovi.

Avšak navodená atmosféra sa rozpadá s príchodom študentov na Rokfort. Doslova švihnutím čarovného prútika a vykúzlením nepreniknuteľnej bariéry na ochranu rokfortského pozemku sa škola pre mladých mágov stáva bezpečným svetom, v ktorom sa rozbieha moderná čarodejnícka telenovela. O Hermionu Grangerovú má neskrývaný záujem metlobalový hráč Chrabromilu Cormac McLaggen, tá však jeho lásku neopätuje a čoraz viac si uvedomuje svoje city prechovávané k Ronaldovi Weasleymu, ktorý žiaľ medzitým prežíva svoj prvý vzťah s Lavender Brownovou. O „vyvoleného“ Harryho Pottera má spomedzi iných dievčat (a možno aj chlapcov) záujem Romilda Vaneová, lenže ten má oči z nepochopiteľných dôvodov iba pre mladšiu sestru svojho najlepšieho priateľa Ginny Weasleyovú, no tá je najprv zapletená s populárnym Deanom Thomasom. Máte v tom chaos? Nie ste sami! Navyše oproti obyčajným mládežníckym vzťahom sú tieto obohatené o také čarodejnícke srandy ako elixíry lásky, ktoré všetko ešte viac komplikujú. Snáď jediná, ktorá je mimo tohto bosoráckeho kruhu lásky a hry hormónov, je Luna Lovegoodová, no tá je, ako sa zdá, tak trochu mimo aj celkovo. V spleti vzťahov, zlomených sŕdc a elixírmi pomútených hláv sa celá atmosféra strachu vytráca a nenapomáha jej veľmi ani hlavná dejová línia, v ktorej sa Draco Malfloy snaží splniť úlohu od Lorda Voldemorta a opakovane sa pokúša siahnuť na život jednému z najväčších čarodejníkov v histórii, riaditeľovi školy Albusovi Dumbledorovi.

Tým však nechcem povedať, že Polovičný princ je zlý film. To sa o ňom rozhodne zďaleka tvrdiť nedá. Režisér David Yates, ktorý sa tejto úlohy pri nakrúcaní potterovských snímok zhostil už po druhýkrát, sa s odstupom od Fénixovho rádu rozhodol zaujať kreatívnejší prístup a nenasleduje striktne dej knižnej predlohy, ako tomu bolo v predchádzajúcich častiach. Niektorým predchodcom chýbala naratívna súdržnosť a snímky tak pripomínali zhluk zostrihaných scén nakrútených podľa jednotlivých kapitol, niekedy dokonca hraničiacich s vytrhnutím z kontextu. Naproti tomu tvorí Polovičný princ ucelený príbeh vyrozprávaný filmovou rečou. Yates pravdepodobne uznal, že kamerou nemožno zachytiť epickú šírku knihy a radšej využil odlišné možnosti kinového plátna. Týmto spôsobom boli vo filme vynechané viaceré dôležité knižné scény, či niektoré postavy nedostali výraznejší priestor, no tieto faktory sú len nevyhnutnou daňou za snímku, ktorú pochopí a užije si aj nezainteresovaný divák, ktorý knihu nemal ani v rukách.

K ďalším kladom tohto filmu patrí ako obvykle mimoriadne pôsobivá vizuálna stránka. Dej ponúka prehliadku známym Rokfortom a prenáša nás aj do nových expozícií od ponurých uličiek, cez domovy čarodejníkov, po novootvorený obchod so zábavnými magickými predmetmi Weasleyovských dvojičiek Freda a Georga. Výnimočné je najmä zobrazenie jaskyne medzi útesmi, ktorá ukrýva jeden z Voldemortových Horcruxov. Na mňa špeciálne zapôsobili výlety mysľomisou do spomienok na Toma Riddla, ktorých prostredie vytvára magická čierna hmla premieňajúca sa na budovy, ľudí, dokonca aj padajúce kvapky dažďa. Atmosféru jednotlivých lokácií a scén vhodne dopĺňa autorská hudba, ktorú zložil Nicholas Hooper. David Yates využil služby svojho starého priateľa po druhýkrát po spolupráci na Fénixovom ráde. Soundtrack k filmu, ktorý už je na trhu, obsahuje 28 relatívne krátkych skladieb. Ako tomu býva zvykom, Hooper pri skladaní využil pre otváraciu melódiu ako podklad titulnú hudbu prvého filmu od Johna Williamsa.

Prednosťami Polovičného princa sú rozhodne aj herecké výkony vo stvárnení niektorých vedľajších postáv. Nedá mi nespomenúť Helenu Bonham Carterovú v úlohe pološialenej smrťožrútky Bellatrix, mladú Evannu Lynchovú alias výstrednú Lunu Lovegoodovú a Jima Broadbenta ako nekonvenčného profesora elixírov Horaca Sloghorna. Všetky tri postavy majú spoločnú akúsi nenormálnosť, ktorou vykračujú z davu a ich herci ich dokázali stvárniť naozaj uveriteľne. Naproti tomu výkony troch hlavných hrdinov sa od poslednej časti výrazne nezmenili, aj keď za zmienku stojí herecká snaha Daniela Radcliffa pod vplyvom tekutého šťastia Felix Felicis.

Silnou stránkou filmu je hlavne humor. Jeho zdrojom sú najmä spomínané nekonvenčné postavy, komické scény, do ktorých sa dostávajú hrdinovia prevažne v rámci svojho milostného snaženia a vtipné hlášky. Tých je v Polovičnom princovi skutočne neúrekom. Dá sa povedať, že šiesta Potterovka je snáď najvtipnejšou snímkou z celej série a ja si dovolím tvrdiť, že ju prvé alebo druhé Dary smrti v tomto smere zaručene neprekonajú.

Humor však filmu dominuje na úkor temnej stránky, ktorú som od neho pôvodne očakával. Tá príde o kormidlo hneď za prvými scénami a opätovne sa dostáva k slovu až na záver. Dokonca aj dve akčné scény z Polovičného princa majú jeden veľký nedostatok – absentuje v nich vyvrcholenie. Záporákom totiž chýba motív konania. V podstate prídu, tak trochu zastrašia, urobia neporiadok a sú zasa preč. Možno je na príčine aj neprítomnosť Lorda Voldemorta, ktorý sa v celom filme neukáže ani jediný raz, ak nepočítam jeho dve mladšie verzie zo spomienok.

Ako mierny nedostatok sa dá Yatesovi vytknúť inšpirácia Pánom prsteňov. Albus Dumbledore bol už v minulosti pripodobňovaný k mocnému čarodejníkovi Stredozeme, avšak v jaskynnej scéne pri používaní ohňa v boji s Imfermi je presnou kópiou Gandalfa. Okrem toho samotní Inferi sa nemôžu viac ponášať na Golluma bažiaceho po svojom Milášikovi.

Niektorým náročnejším divákom prekážal slovenský dabing, ale ja aj napriek tomu, že sa považujem za priaznivca originálneho znenia, mu v tomto prípade môžem vytknúť iba mierne chyby v preklade ako použitie anglického výrazu Quidditch namiesto slovenského metlobalu a zámena piatackých skúšok VČÚ a MLOKov zo siedmeho ročníka. Tieto prešľapy si naozaj všimne iba zarytý fanúšik.

Na záver môžem s istotou vyhlásiť, že Harry Potter a Polovičný princ je so svojimi kladmi aj zápormi doposiaľ najlepšou snímkou celej série.