Heydrich: Muž so železným srdcom

Historická dráma Heydrich: Muž so železným srdcom (v origináli HHhH) dopadla na výbornú, aj keď sa istým nedostatokom nevyhla. Porovnávať ju so slabším minuloročným Anthropoidom Seana Ellisa sa určite nehodí. Francúzky režisér Cédric Jimenez nasadil od prvých záberov vyššiu latku filmárčiny.

Potvrdilo sa však zároveň aj to, že je to príliš rozsiahla a komplexná téma, ktorá sa plnohodnotne v jednom filme spracovať nedá. Kľúč k úspechu teda spočíva v správnom výbere jednotlivých udalostí. Ellis v tomto zlyhal na celej čiare a Jimenez sa, naopak, trafil, i keď určite aj on musel robiť kompromisy.

Ako predloha scenára poslúžil rovnomenný román HHhH francúzskeho spisovateľa Laurenta Bineta, ktorý sa v ňom zameral okrem histórie samotnej operácie, ktorá viedla k zabitiu Heydricha, aj na jeho život a životy Jána Kubiša a Jozefa Gabčíka. Mimochodom, kniha vyšla v slovenčine krátko po origináli už v roku 2010, ale dnes je jej náklad rozpredaný. Snáď uvedenie filmu v kinách pomkne vydavateľa k dotlači alebo novému vydaniu.

Cédric Jimenez sa zameral najmä na život Reinharda Heydricha, čo považujem za dobré rozhodnutie. Je vďaka tomu jednoznačné, čo je to za človeka, čo urobil a prečo si zaslúžil zomrieť. Gabčík s Kubišom sa dostávajú na scénu až v neskoršej fáze filmu a nie sú teda vykreslení plnohodnotne, ale k tomu sa ešte vrátime.

Príbeh začína v čase, keď je Heydrich (Jason Clarke) v nemeckom námorníctve, na čom si veľmi zakladá. Venuje sa šermu a ženám. Ako chronický záletník sa však dostane do problémov a je pre správanie „nehodné dôstojníka a gentlemana“ vylúčený zo zboru. V tom čase je však už zasnúbený s Linou von Osten (Rosamund Pike), členkou nacistickej strany, ktorá ho predstaví správnym priateľom, čím sa začne jeho kariéra v SS.

Heydrich je jeden z autorov konečného riešenia židovskej otázky, ktorý navyše vytvoril a osobne tri roky velil takzvaným Einsatzgruppen na východnom fronte, ktoré „čistili“ krajinu za postupujúcou armádou od neželaných elementov. Tieto nechvalne známe jednotky sú zodpovedné za viac ako dva milióny vrážd nevinných civilistov na území Poľska, Pobaltia a Sovietskeho zväzu. Viac ako polovica z nich boli židia.

Zoznam jeho zločinov je však oveľa dlhší, keďže vždy postupoval s nesmiernou tvrdosťou. Neprekvapí teda, že ho sám Hitler volal Muž so železným srdcom.

Snímka sa dôležitým momentom jeho kariérneho postupu nevyhýba a aj keď ich prezentuje často na veľmi malom priestore, divák získava komplexný obraz o tomto človeku vrátane jeho rodinného života. V roku 1943 prichádza ďalšie povýšenie a stáva sa z neho ríšsky protektor Čiech a Moravy. Úloha je jasná – zbaviť tento kút ríše židov a lokálnych partizánskych skupín. Aj tu postupuje neľútostne a tvrdo. Táto pozícia sa mu však stala osudnou, keď si ho podala Československá vláda v exile.

Vo filme je slabšia práve dejová línia Gabčíka s Kubišom. Jimenez mohol pokojne nakrútiť aj o polhodinu dlhší film a venovať im viac priestoru, lebo napriek dvojhodinovej minutáži dej ubieha svižne a nenudí. Problémom však boli predstavitelia týchto postáv, mladí herci Jack O´Connel a Jack Reynor, ktorí by viac priestoru zrejme neustáli.

To sa týka najmä Reynora v koži Jozefa Gabčíka, čo je postava, na ktorú sa rozhodne nehodil. Nie len fyzickou stavbou, ale aj pomerne vlažným prejavom a chýbajúcou rozhodnosťou. Gabčík v jeho podaní nie je človekom, ktorému uveríte, že má za sebou viacero bojových skúseností. Odlišnejší od verzie Cilliana Murpyho z minulého roka už hádam ani nemohol byť.

Pohľad na český odboj však prináša viacero silných momentov a výborných scén. Snímka je, navyše, možno až príliš korektná aj k nám. Slovenská účasť na atentáte je viackrát zdôraznená, niekedy až zbytočne, a keď československí vojaci na základni v Škótsku spevajú hymnnu, nevynechajú ani druhú slohu. Osobne si myslím, že Gabčíkovi by to bolo tak trochu jedno.

Výborný herecký výkon podával po celý čas Jason Clark. Heydricha podal dostatočne nesympaticky a nepríjemne, ale zároveň vo vzácnych momentoch s deťmi z neho srší ľudskoť a radosť. Týthto momentov prirozdene ubúda ako sa Heydrich viac a viac zahĺbuje do práce, čo odsúva na vedľajšiu kolaj aj vždy výbornú Rosamunde Pike.

Cédric Jimenez našiel správny balanc aj v umeleckom stvárnení. Je to európska produkcia a je to z nej v tom dobrom cítiť, ale pamätalo sa na medzinárodné publikum, ktorému je film určený, a tak sa v ničom nepreháňalo. Kvalitou výpravy sa snímka hravo dotiahne na najlepšie európske a americké vojnové filmy, i keď žiadne masové vojnové scény tu nenájdete. Heydrich predsa ani nebol muž prvej frontovej línie.

Heydrich: Muž so železným srdcom prichádza do kín v správnom čase. História sa opäť relativizuje a ako pomaly umierajú poslední pamätníci, už o zločinoch minulosti nemá kto rozprávať. Škoda filmu Antropoid, ktorý zaiste odradí od tejto novinky mnoho divákov.

---