Animované filmy patria v našich končinách medzi elitu v žánroch, ktoré dokážu dostať do kina najviac divákov. Po komerčnom úspechu „jednotky” sa, prirodzene, očakávalo od tvorcov rozhodnutie, či a akého pokračovania sa dočkáme.
Finding Dory
animovaný
2016 / 103 min. / MP
USA
Réžia
Andrew Stanton
Scenár
Andrew Stanton
To, že hollywoodske rozprávky nie sú len pre deti, vieme už dávno. Pohľad na zoznam ľudí pracujúcich na filme dáva čoraz častejšie za pravdu aj tvrdeniu, že „animáky” sú rovnako prestížnou záležitosťou ako iná filmová tvorba. V originálnom znení sa divákom prihovára známa Ellen DeGeneres, moderátorka vlastnej talkshow. V nej tvorcom prvého filmu niekoľkokrát pripomenula, ako veľmi si praje pokračovanie – a toto prianie sa jej nakoniec splnilo. Na Slovensku sa vám zrejme nepodarí nájsť premietanie v angličtine, náš dabing však tiež neobstarali úplne neznáme mená – napríklad Dory má hlas Heleny Krajčiovej, zaujímavú postavičku (bieluhu s „pokazeným” echolokátorom) dabuje Lukáš Latinák, chobotnici menom Hank prepožičal hlas Michal Hudák, no a z reproduktorov sa z času na čas prihovára aj Zuzana Krónerová. Problematické slovenské znenie sa v tomto prípade nekoná. Repliky nepília uši a zvolené hlasy sú príjemné a nerušia.
Náročnosť deja je zrejme zbytočné komentovať. Rozprávky majú v prvom rade baviť, ani tu však tvorcovia neobišli aspoň aký-taký nový príbeh. Hľadá sa Dory začína po udalostiach z „Nema”. Stretávame sa s trojicou hlavných postáv, ktorá žije na útese, kde, okrem iného, Nemo navštevuje školu. K jednému zo školských výletov sa pridáva aj Dory, ktorej sa začnú vynárať spomienky na detstvo a rodičov. Vo flashbackoch sa stretávame s jej detskou verziou – okatá rybička bojuje s prvými problémami s pamäťou, ktoré nakoniec vedú k tomu, že sa jedného dňa stratí. Práve tieto spomienky donútia dnes už dospelú Dory, aby sa vrátila späť a svojich rodičov našla. Príde to celkom nečakane, avšak o to intenzívnejšie. Až tak, že to donúti hlavných hrdinov preplávať celý oceán. Zvyšok je do veľkej miery recyklácia Nema, avšak zaobalená do pozerateľnej a zábavnej vaty.
Veľký odstup medzi dvomi filmami nepriniesol veľké zmeny v atraktivite. Tak, ako sa v Nemovi hemžili vtipy, aj tu sa ich dočkáme. Hoci, je ich o čosi menej. Nechýbajú nápadité postavy, napríklad spomínaná chobotnica alebo krátkozraká veľryba. Chýba však záporná postava.
Konfrontácia ľudí a zvierat je, samozrejme, súčasťou celého príbehu a prakticky aj príčinou celej zápletky. Medzi zvieratami v morskom centre, v ktorom sa takmer celý film odohráva, však chýba vodný živočích, ktorý by deju dodal napätie a sťažil by cestu za happyendom. Absencia primárneho zla v podobe morského nepriateľa je zrejme dôvodom, prečo aj príjemná minutáž môže po chvíli nudiť. Najväčším nebezpečenstvom, ktoré postavám hrozí, je vlastne samota. Iste, emočný tlak zostáva, chýba však čosi ako scény so žralokmi či výbušninami dodávajúce deju „grády” pred trinástimi rokmi.
Animátorom nie je čo vytknúť. Ak sa na tvorbe podieľajú také veľké firmy ako Pixar a Disney, riziko sklamania v tejto oblasti sa rovná štatistickej chybe. Postavičky v príbehu pôsobia sympatickým dojmom, prostredie (klasického aj simulovaného) morského sveta vyzerá atraktívne.
Dejové prepojenie s pôvodným filmom spočíva hlavne v titulnej postave. Dvaja klauni očkatí sú len doplnkom a symbolom nostalgickej spomienky na viac ako dekádu starú snímku. Očakávania boli samozrejme obrovské a dá sa povedať, že do veľkej miery aj naplnené, hoci Dorina slabá pamäť po čase nudí a viac vtipov či akcie by rozhodne neuškodilo.
Hľadá sa Dory nie je prelomová ani extrémne výnimočná snímka, hádzať na ňu veľkú kritiku by však bolo scestné. Narozdiel od „Nema” si na ňu ale o pár rokov zrejme tak ľahko nespomeniete.